Lekári si na pacientoch s transplantovanými orgánmi všimli niečo zvláštne. Toto sa deje s osobnosťou

Prakticky od začiatku operácií na transplantáciu srdca si lekári všimli, že u pacientov dochádzalo k zmenám osobnosti. V jednom zdokumentovanom prípade sa u osoby, ktorá nenávidela klasickú hudbu, vyvinula vášeň pre tento žáner po tom, ako dostala srdce hudobníka. V inom prípade 45-ročný muž poznamenal, že odkedy dostal srdce 17-ročného chlapca, rád si nasadí slúchadlá a počúva hlasnú hudbu, čo pred transplantáciou nikdy nerobil.

Nedávna štúdia naznačuje, že nemusí ísť len o pacientov s transplantovaným srdcom a tieto zmeny sa môžu objaviť po transplantácii akéhokoľvek orgánu. Čím sa to dá vysvetliť? Jednou z možností je, že ide o placebo efekt, keď obrovská radosť z toho, že človek dostal novú chuť do života, mu dodá lepšiu náladu. Iní príjemcovia po transplantácii trpia pocitom viny a záchvatmi depresie a inými psychologickými problémami, ktoré by sa tiež mohli považovať za zmeny osobnosti.

Na vine môžu byť hormóny z buniek darcu

Existujú však určité dôkazy, ktoré naznačujú, že tieto osobnostné zmeny nie sú len psychologické. Podľa profesora Adama Taylora z Lancaster University svoju úlohu môže zohrávať aj biológia. Ako vysvetlil pre The Conversation, bunky transplantovaného orgánu budú plniť svoju očakávanú funkciu - bunky srdca budú biť, bunky obličiek budú filtrovať a bunky pečene budú metabolizovať - ale zohrávajú úlohu aj inde v tele. Mnohé orgány a ich bunky uvoľňujú hormóny alebo signálne molekuly, ktoré pôsobia lokálne aj inde v tele.

Zdá sa, že srdce je najčastejšie spojené so zmenami osobnosti. Komory uvoľňujú peptidové hormóny, ktoré pomáhajú regulovať rovnováhu tekutín v tele tým, že ovplyvňujú obličky. Zohrávajú tiež úlohu pri rovnováhe elektrolytov a potláčaní aktivity tej časti nášho nervového systému, ktorá je zodpovedná za reakciu bojuj alebo uteč. Bunky zodpovedné za túto reakciu sa nachádzajú v hypotalame - časti mozgu, ktorá zohráva úlohu vo všetkých oblastiach, od homeostázy (rovnováhy biologických systémov) až po náladu.

Orgán darcu, ktorý môže mať inú základnú úroveň produkcie hormónov a peptidov ako pôvodný orgán, by teda mohol zmeniť náladu a osobnosť príjemcu prostredníctvom látok, ktoré uvoľňuje. Ukázalo sa, že hladina natriuretických peptidov je po transplantácii vyššia a nikdy sa nevráti do normálu. Hoci čiastočne je to pravdepodobne reakciou na traumu z operácie, nemusí to zodpovedať za všetko.

Spomienky uložené mimo mozgu

Telo ukladá spomienky do mozgu. Pristupujeme k nim pri premýšľaní alebo ich môže vyvolať zrak či čuch. Spomienky sú však v podstate neurochemické procesy, pri ktorých si nervy navzájom odovzdávajú impulzy a vymieňajú špecializované chemické látky (neurotransmitery).

Pri transplantačnej operácii sa síce mnohé nervy, ktoré riadia funkciu orgánu, prerežú a nie je možné ich znovu pripojiť, to však neznamená, že nervy v orgáne viac nefungujú. V skutočnosti existujú dôkazy, že sa môžu čiastočne obnoviť aj rok po operácii. Tieto neurochemické akcie a interakcie by sa mohli preniesť do nervového systému príjemcu, čím sa uvedie do činnosti fyziologická reakcia, ktorá potom ovplyvní osobnosť príjemcu podľa spomienok darcu.

Vieme, že bunky darcu cirkulujú v tele príjemcu a DNA darcu sa v tele príjemcu objavuje dva roky po transplantácii. To opäť vyvoláva otázku, kam sa DNA dostáva a aké účinky môže mať. Jednou z vecí, ktoré robí, je stimulácia imunitných reakcií. Tieto imunitné reakcie môžu stačiť na vyvolanie zmien osobnosti, keďže je známe, že dlhodobý zápal na nízkej úrovni dokáže zmeniť osobnostné črty, napríklad extroverziu a svedomitosť.

Nech už je za to zodpovedný akýkoľvek mechanizmus alebo kombinácia mechanizmov, táto oblasť výskumu si zaslúži ďalšie skúmanie, aby príjemcovia mohli pochopiť fyzické a psychické zmeny, ku ktorým by mohlo dôjsť po operácii.