Slovenskí europoslanci vítajú i kritizujú posilnenie využívania zelenej energie

V prípade Slovenska však nebude také ľahké implementovať ciele tejto smernice do praxe, naznačili viacerí slovenskí europoslanci.

Cieľom aktualizovanej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe v EÚ do roku 2030 na 42,5 %. Členské štáty by sa však mali usilovať o dosiahnutie podielu až vo výške 45 %.

Martin Hojsík (PS) zdôraznil, že zelená energia je riešením nielen klimatickej krízy, ale aj energetickej. „Slnko nemusíte dovážať. Je smutné, že musela prísť ruskou agresiou spôsobená energetická kríza, aby sme sa odvážili viac investovať do zelenej energie. Nová smernica je krokom vpred. Kľúčové bude, či túto príležitosť budeme vedieť využiť na Slovensku, alebo sa budeme ďalej vyhovárať a hádzať polená pod nohy domácnostiam aj podnikateľom pri jej využívaní, tak ako to robíme teraz,“ odkázal.

Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že v prípade Slovenska by to znamenalo, že lacnú elektrickú energiu z jadra treba nahradiť drahšou z obnoviteľných zdrojov a na emisie to nebude mať žiaden vplyv. „Nemali by sme sledovať podiel spotrebovanej energie z obnoviteľných zdrojov, ale z nízkouhlíkových zdrojov,“ vysvetlil.

Robert Hajšel (Smer-SD) dodal, že jednou z výhod smernice je urýchlenie povoľovacích procesov, ale aj keď smernica určí nejaké dátumy, aj naďalej ponecháva na pleciach štátov tieto povolenia a poslednú kontrolu. V prípade Slovenska to neuľahčuje situáciu, lebo platné zákony spomaľujú povoľovací proces, čo vidieť napríklad pri výstavbe veterných elektrární. „Vždy do toho v ktoromkoľvek štádiu môžu vstúpiť miestne komunity a samosprávy. Aspoň v prípade obnoviteľných zdrojov by sme to mohli zvrátiť a dostať pod kontrolu - ak je niečo vo verejnom záujme, povoľovací proces musí byť zrýchlený,“ povedal.

Hajšel sa snažil v EP presadiť, aby energia z jadra bola považovaná za „zelenú“, čo sa nepodarilo. Tvrdí, že 42 % energetického mixu vyrobiť z obnoviteľných zdrojov, čo platí pre EÚ ako celok, je pre Slovensko ako krajinu príliš ambiciózny cieľ. Ten ani nemusíme splniť, keď 90 % elektriny vyrobíme z bezemisnej jadrovej energetiky.

Podľa Michala Wiezika (PS) postoj EP znamená, že obnoviteľné zdroje budú mať čoraz väčší vplyv na národný energetický mix. Ocenil, že dohoda znamená zjednodušenie procesov povoľovania budovania infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje a skrátenie čakacích dôb.

„Zároveň sa ale hľadí, aby pri budovaní tejto infraštruktúry nedochádzalo k poškodzovaniu prírody, najmä chránených území, takže sa budú vyberať skôr územia, kde k takémuto poškodeniu nemôže dôjsť,“ vysvetlil. Novinkou je aj otvorenejšia spolupráca s priemyslom, ktorý musí vykázať 1,6-percentný ročný nárast využívania obnoviteľných zdrojov s dôrazom na elektrifikáciu priemyslu a zachytávanie odpadového tepla.

Kritizuje však, že biomasa je naďalej uvádzaná ako obnoviteľný zdroj energie, čo lesnaté krajiny ako Švédsko či Fínsko stavia medzi rekordérov obnoviteľnej energie, lebo spaľujú drevo. „To v časoch klimatickej krízy a straty biodiverzity a veľkého dopadu na lesy nie je dobrá stratégia. Lesy potrebujeme na to, aby zachytávali uhlík, podporovali biodiverzitu a slúžili na rekreáciu, a nie aby sme ich pálili v bývalých uhoľných elektrárňach,“ odkázal.

Miriam Lexmann (KDH) uviedla, že ruská agresia potvrdila nutnosť diverzifikovať európske zdroje energie. „V tomto nám pomôže zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov, ale považujem za kľúčové, aby si krajiny určili vlastný energetický mix, vrátane energie z jadra, ktorá je pre Slovensko dôležitá,“ dodala.