Macron: Klímu a chudobu treba riešiť súčasne

Macron vyhlásil, že chudobu a klimatickú krízu je potrebné riešiť súčasne, a že žiadna krajina by si nemala vyberať medzi „znižovaním chudoby a ochranou planéty“. Podľa francúzskeho prezidenta je potrebných podstatne viac verejných aj súkromných financií na vyriešenie týchto problémov.

Na dvojdňovom samite pre nový globálny finančný pakt, ktorý inicioval Macron, sa zúčastňuje viac ako 50 hláv štátov, svetových finančníkov a aktivistov. Budú diskutovať o spôsoboch reformy globálneho finančného systému, dlhoch, klimatickej zmene, kríze a chudobe a hľadať spôsoby, ako urobiť medzinárodný finančný systém spravodlivejší.

Na samite nebudú prijaté žiadne záväzné rozhodnutia, ale očakávajú sa usmernenia na prekonanie čoraz hlbšej priepasti medzi priemyselne vyspelými krajinami a krajinami globálneho juhu, ktoré sú obzvlášť postihnuté dôsledkami zmeny klímy. Medzi témy, o ktorých sa bude diskutovať, patria odpustenie dlhov chudobným krajinám a tiež investície, ktoré potrebujú, aby zvládli dôsledky globálneho otepľovania.

Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok skonštatoval, že zoznam problémov, ktoré je potrebné riešiť, je dlhý a samit je príležitosťou urobiť veľký krok smerom ku globálnej spravodlivosti.

Macron ocenil iniciatívu Medzinárodného menového fondu (MMF) prideliť viac prostriedkov krajinám s nízkymi príjmami prostredníctvom špeciálnych práv čerpania (Special Drawing Rights, SDR).

Rokovania v Paríži sa konajú v čase, keď pandémia ochorenia COVID-19, vojna na Ukrajine a globálna dlhová kríza viedli k poklesu priemernej dĺžky života a nárastu chudoby vo väčšine štátov sveta, informoval Rozvojový program OSN.

Rozvojové krajiny v tejto súvislosti poukázali na zastaraný systém, keď USA, Európa, Čína a ďalšie veľké ekonomiky, ktoré spôsobili väčšinu klimatických škôd, nechávajú najchudobnejšie krajiny riešiť ich následky.

Medzi kľúčové témy, o ktorých sa bude v Paríži diskutovať, patria aj zmeny v spôsobe, akým Svetová banka a MMF poskytujú peniaze najzraniteľnejším krajinám. Obe inštitúcie čelia kritike za to, že nezohľadňujú klimatickú zmenu pri rozhodovaní o úveroch a že im dominujú bohaté štáty ako USA.