Pred 70 rokmi spustili do prevádzky Kaplanovu turbínu Oravskej priehrady

Na ich sútoku stojí Oravská priehrada, vodné dielo, od spustenia ktorého do skúšobnej prevádzky uplynie dnes (2. mája) 70 rokov.

Územie v okolí rieky Orava na severe Slovenska trápili povodne od čias valaskej kolonizácie v 16. storočí. Prvý drevený projekt priehrady navrhli v prvej polovici 18. storočia, ktorý je uložený v Oravskom múzeu na Oravskom hrade. Po jednej z najničivejších povodní v roku 1813, pri ktorej zahynulo na Orave 180 ľudí a 7000 kusov dobytka, sa objavili viaceré projekty rôznych typov priehrad, napríklad v roku 1870 návrh železobetónovej priehrady.

Tento návrh sa nerealizoval, ale na jeho základe sa v roku 1871 uskutočnili prvé konkrétne merania a výskumné aktivity. Ďalší projekt priehrady vypracovali počas prvej svetovej vojny, ktorý bol v období prvej Československej republiky zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh.

Na prelome 30. a 40. rokoch minulého storočia začala v hospodárstve krajiny zaujímať popredné miesto elektrifikácia. Dôraz na vybudovanie priehrady ovplyvnila aj skutočnosť, ktorou bolo obmedzenie dodávok uhlia z Česka po vyhlásení autonómie Slovenska a následnom vzniku vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Preto nemohla zostať nevyužitá taká výhodná možnosť, ako v mieste sústredenia hydroenergetického potenciálu rieky Oravy vybudovať aj energetický zdroj.

Súčasná podoba priehrady sa začala realizovať na základe architektonického projektu Pavla Andríka v júli 1941. Hneď na začiatku výstavby sa vynorili technické problémy, ktoré súviseli s geologickou stavbou podložia. Vyriešila ich konštrukcia priehradného telesa, keď v miestach najväčších očakávaných vztlakov boli vybudované 20 metrov dlhé a šesť metrov hrubé „predložené“ betónové bloky, čím tlak vody nad nimi prispieval k stabilite priehradného múru a k zabráneniu posunu jeho jednotlivých blokov. Prvé základy priehrady sa začali kopať 11. októbra 1941.

Po vyriešení viacerých technických problémov a prepracovaní projektovej dokumentácie sa 2. mája 1953 spustila do prevádzky prvá Kaplanova turbína. K nej pribudla neskôr aj druhá turbína. Do úplnej prevádzky spustili priehradu v roku 1954.

Pod vodnou hladinou priehrady ostali obce Slanica, Osada, Oravské Hámre, Ľavkov, Ústie nad Oravou a dve tretiny Námestova, preto v meste nie je historické centrum. Nad hladinou Oravskej priehrady ostalo len návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V interiéri kostola je od roku 1973 expozícia zbierok Oravskej galérie.

Hlavnou funkciou vodného diela Orava je akumulácia vody na zlepšenie prietokov a zadržanie špičiek povodňových prietokov. Od roku 1979 je súčasťou priehrady, či Vodného diela Orava aj nádrž Tvrdošín, ktorá funguje ako vyrovnávacia nádrž vodnej elektrárne Orava. Priehradný múr Oravskej priehrady sa nachádza tesne pod bývalým sútokom Čiernej a Bielej Oravy. V tomto mieste sa údolie rieky Orava zo šírky asi 3,5 kilometra nad obcou Ústie zužovalo na šírku asi 125 metrov.

V roku 1979 vyhlásili územie Hornej Oravy s priehradou za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) a Oravská priehrada bola zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí (Ramsar wetlands).

Komplexná revízia vodného diela Orava pri úplnom vypustení nádrže sa uskutočnila 1. apríla až 30. septembra 1990.

Na území CHKO vybudovali v roku 1999 náučný chodník, ktorého cieľom je sprístupnenie informácií o prírodných hodnotách Oravskej priehrady a aktivizovanie návštevníkov priehrady k zvýšenému záujmu o ochranu prírody v tejto oblasti.

Oravská priehrada sa rozkladá na ploche takmer 35 kilometrov štvorcových. Zmestí sa do nej približne 374 miliónov kubických metrov vody pri maximálnej výnimočnej hladine. Vo vodnej elektrárni Orava sú nainštalované dva turboagregáty s celkovým výkonom 21,75 MW a maximálnym prietokom vody do každého agregátu po 50 m3/sec. Ročná výroba elektrickej energie dosahuje priemerne 31 GWh.