Majú sa klienti slovenských bánk obávať? Analytik vysvetlil dopady krachov amerických bánk

Klienti slovenských bánk sa v súvislosti s aktuálnymi problémami niektorých amerických bánk nemajú čoho obávať. Slovenské banky ani ich európske materské spoločnosti nie sú tak jednostranne zamerané ako dve americké banky, Silicon Valley Bank (SVB) a Signature Bank, ktoré v uplynulých dňoch skrachovali, zdôraznil pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

„Samozrejme, ak by niektorá európska banka výrazne vsadila na štátne dlhopisy, musela ich náhle so stratou predávať a súčasne čeliť náporu klientov a výberov financií, rovnako by sa dostala do problémov. V tejto situácii však žiadna z veľkých európskych bánk vysoko pravdepodobne nie je, práve naopak, pravidelné stres testovanie európskych bánk ukazuje, že nemajú v portfóliu zastúpené rizikovejšie aktíva nad rozumnú mieru,“ priblížil.

Bankovníctvo v Európe prešlo podľa neho od finančnej krízy v roku 2008 dlhú cestu, počas ktorej sa povinne zvyšoval podiel vlastného kapitálu, tvorba rezerv a ďalšie parametre s cieľom urobiť banky odolnejšími. „Pokiaľ v spomínaných dvoch bankách neboli priamo exponované žiadne európske banky s výraznejším objemom aktív, nie je dôvod na obavy,“ doplnil.

Analytik upozornil, že americké banky majú v portfóliu množstvo dlhopisov, ktorých hodnota za posledné roky zásadne klesla. Kým však neriešia problém s likviditou a môžu dlhopisy držať až do ich splatnosti, nič sa nedeje. Ak sú však banky kvôli nedostatku likvidity nútené predávať dlhopisy so stratou, majú zásadný problém.

„Situácia s poklesom hodnôt dlhopisov banky môže stáť isté zníženie ziskovosti, ale nie je dôvod domnievať sa, že by sa problémy dvoch amerických bánk mali preliať do celého sektora. Dôvody ich problémov sú totiž špecifické,“ zdôraznil Búlik. Napríklad Signature Bank mala priveľké investície v kryptosektore, ktorý posledný rok výrazne padol na hodnote. SVB zase uložila do pokladničných poukážok a dlhopisov priveľkú časť vkladov od firiem rizikového kapitálu a startupov. „Keď sa v dôsledku ochladenia trhu snažila časť technologickej komunity dostať k svojim peniazom, nebola banka schopná ich vyplatiť,“ doplnil analytik.

Na iný spôsob fungovania bánk v EÚ poukázal aj hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda. „Európske banky nemajú tak koncentrovanú klientelu ako napríklad Silicon Valley Bank. Naviac sa stále tešia z celkom zdravého prílivu nových vkladov, pričom zostávajú dobre kapitalizované,“ priblížil. To podľa neho znižuje riziko „preliatia“ bankovej krízy cez Atlantik.

Na druhej strane však upozornil aj na veľké prepady akcií európskych bánk v priebehu pondelka. Krach SVB totiž vyvoláva otázku o finančnom zdraví ďalších bánk, predovšetkým tých menších a stredne veľkých, orientovaných na klientov z oblasti mladých technologických firiem a kryptomien.

„Otáznik vzniká hlavne preto, lebo nie je zrejmé, ako sa tieto odvetvia, ale aj financujúce banky popasujú s naďalej rastúcimi úrokovými sadzbami, ktoré centrálne banky zvyšujú v rámci svojho boja s infláciou. Mladé firmy alebo odvetvie kryptomien sú na vyššie úrokové sadzby zvlášť citlivé, negatívna psychologická vlna súvisiaca s ich problémami a problémami ich bánk však môže podkopať klientskú dôveru voči bankám v medzinárodnom meradle, čo je dôvod aktuálneho šírenia paniky,“ doplnil Kovanda.