Vláda sa chcela náhradných rodičov pýtať aj na vierovyznanie, prezidentka zákon stopla

Otázky o národnosti či vierovyznaní náhradných rodičov sú voči dieťaťu fér. Skonštatoval to v stredu minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) v reakcii na vetovanie zákona o profesionálnych náhradných rodičoch prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou.

Krajniak poznamenal, že o tejto téme hovoril s prezidentkou a rešpektuje jej stanovisko. Dodal, že hlava štátu zákon nevrátila preto, že by s ním nesúhlasila. „Pani prezidentka sa snaží chrániť záujmy budúcich náhradných rodičov, aby nedostávali otázky, ktoré niekto môže považovať za nefér. My ale rovnako chceme chrániť aj záujmy toho dieťaťa,“ podotkol.

V zákone je možnosť opýtať sa napríklad na národnosť či vierovyznanie, pričom to nesmie byť vylučujúca podmienka. „Predstavte si, že máme dieťa, ktorého rodná reč je napríklad maďarčina. Je predsa logické, že chceme nájsť takých náhradných rodičov, ktorí sú z podobného kultúrneho prostredia alebo možno aj náboženského, ako je to dieťa. To sa mi voči tomu dieťaťu zdá byť fér,“ vysvetlil minister práce.

Skonštatoval však, že si v zákone vie predstaviť isté úpravy. „Ak pani prezidentka cíti potrebu upraviť to ešte presnejšie, pozriem si tú jej presnú formuláciu, ktorú navrhuje schváliť, a viem si to predstaviť podporiť,“ priblížil.

Prezidentka SR v utorok (25. 10.) vetovala zákon o profesionálnych náhradných rodičoch. Dôvodom sú niektoré ustanovenia zákona, ktoré sú podľa jej názoru v rozpore s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Upozornila, že zákon vyžaduje od záujemcov o prácu náhradného rodiča a ďalších osôb v spoločnej domácnosti informáciu o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku pre zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa. Získavanie takýchto osobných informácií považuje za neprimeraný zásah do súkromného a rodinného života.