Bývalá novinárka ruskej štátnej TV vyzvala Rusov, aby už nepodliehali propagande

Agalakovová, ktorá v poslednom období pôsobila ako spravodajkyňa v Paríži, uviedla, že ruská televízia je využívaná na šírenie kremeľskej propagandy, pričom vedenie krajiny už roky potláča nezávislé médiá. Vyjadrila tiež želanie, aby sa Rusi prestali dať ovplyvňovať propagandou a začali hľadať alternatívne zdroje informácií.

Na tlačovej konferencii v Paríži, zvolanej organizáciou reportéri bez hraníc (RSF), Agalakovová priznala, že vo svojej kariére urobila veľa kompromisov, ale ruskú inváziu na Ukrajinu označila za hranicu, ktorú už nemohla tolerovať. Povedala tiež, že ráta s tým, že ju v Rusku vyhlásia za zahraničnú agentku.

Agentúra Reuters dodala, že Kremeľ bezprostredne neodpovedal na žiadosť o komentár k vyjadreniam Agalakovovej.

Pozornosť na štátny Prvý kanál ruskej televízie sa upriamila začiatkom marca, keď Agalakovovej kolegyňa v Moskve, Marina Ovsiannikovová, narušila živé vysielanie v televíznom štúdiu svojím protestom proti vojne na Ukrajine.

AFP uviedla, že Agalakovová nie je jedinou prominentnou ruskou televíznou novinárkou, ktorá z televízie odišla pre inváziu na Ukrajinu. Zatiaľ však v štátnych médiách nedošlo k žiadnemu masovému odchodu žurnalistov.

Agalakovová však v utorok deklarovala, že tak ako ona zmýšľajú v Rusku mnohí novinári, producenti či zamestnanci v médiách, ktorí sú však viazaní záväzkami voči svojim rodinám. „Sú rukojemníkmi situácie,“ vysvetlila.

Nateraz je známe, že výpoveď dali moderátorka spravodajstva prokremeľskej televízie NTV Lilija Giľdejevová a dlhoročný korešpondent NTV v Bruseli Vadim Glukser. Televíziu NTV vlastní energetický gigant Gazprom.

Agentúra AFP poznamenala, že aktivisti za slobodu tlače mimo Ruska obviňujú ruskú štátnu televíziu, že prináša skreslený obraz o vojne na Ukrajine a snaží sa tak udržať podporu verejnosti pre to, čo Kremeľ nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“.

Poslanci ruskej Štátnej dumy schválili v utorok zákon o trestnej zodpovednosti za nepravdivé informácie o práci ruských štátnych orgánov pôsobiacich v zahraničí. Podľa poslancov by sa nové normy by sa mohli dotknúť veľvyslanectiev, diplomatických misií, Národnej gardy a ministerstva pre mimoriadne situácie.

Za porušenie tohto zákona hrozia tri roky väzenia a finančná pokuta. Ak sa tohto činu dopustí úradná osoba, hrozí jej trest odňatia slobody vo výške od päť do desať rokov.

Táto nová legislatíva rozširuje zákon schválený začiatkom marca, ktorý umožňuje trest vo výške až 15 rokov väzenia za zverejnenie nepravdivých informácií o aktivitách ruskej armády a za výzvy na protiruské sankcie.