Koľko hodín týždenne treba cvičiť, aby ste mali ideálny tlak?

Hypertenzia, alebo vysoký krvný tlak, je závažné ochorenie, ktorým trpia milióny ľudí po celom svete. Hoci sa samé o sebe nemusí prejavovať bolestivými príznakmi, pri zanedbaní liečby môže spôsobiť cievnu mozgovú príhodu alebo zástavu srdca. Vysoký tlak je tiež jeden z rizikových faktorov vzniku demencie v staršom veku.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí vysokým tlakom každý štvrtý muž a každá piata žena. K základným spôsobom, ako sa vyhnúť tejto diagnóze a ako zvrátiť jej nepríjemné následky, patrí aj cvičenie. Práve to sa stalo hlavnou témou štúdie, ktorá počas 30 rokov pozorovala zdravotný stav viac ako 5100 dospelých.

Vedci na čele s Kristen Bibbins-Domingovou z Kalifornskej univerzity v San Franciscu (UCSF) u dospelých pravidelne hodnotili ich pohybovú aktivitu a mieru fajčenia a konzumácie alkoholu. Počas výskumu im tiež pravidelne merali tlak. Účastníci boli na základe rasy a pohlavia rozdelení do štyroch skupín.

Fyzická aktivita u všetkých účastníkov postupne klesala od 18. roku života po štyridsiatku, čo sa prejavilo aj zvyšovaním krvného tlaku. Vedci z toho usudzujú, že obdobie mladej dospelosti je kľúčové pre prevenciu hypertenzie vo vyššom veku.

„Takmer polovica našich účastníkov v mladej dospelosti nedosahovala optimálnu úroveň fyzickej aktivity, čo má značný vplyv na vznik hypertenzie. To znamená, že by sme mali zvýšiť minimálne požiadavky kladené na fyzickú aktivitu,“ hovorí jeden z autorov štúdie Jason Nagata.

Koľko hodín pohybu je optimálnych?

Z výsledkov štúdie vyplýva, že najlepšie sa z hľadiska stúpania krvného tlaku darilo ľuďom, ktorí v období skorej dospelosti venovali mierne namáhavej fyzickej aktivite aspoň 5 hodín týždenne. Takáto miera aktivity podľa vedcov súvisí so značným znížením pravdepodobnosti hypertenzie, a to zvlášť v prípade, že ju ľudia dodržiavali až do šesťdesiatky.

5 hodín pohybu týždenne je až dvojnásobok toho, čo tvrdia súčasné odporúčania.

Výsledky tiež ukázali, že rozdelenie účastníkov výskumu na základe rasy má svoj význam. U mužov a žien afroamerického pôvodu vo veku 40 rokov dochádza k ďalšiemu poklesu miery fyzickej aktivity, zatiaľ čo u ostatných rás sa hladina v tomto veku ustáli.

Afroameričanky vo veku 45 rokov dokonca dobiehajú belochov v tom istom veku vo výške krvného tlaku. Až 80-90 percent Afroameričanov vo veku 60 rokov trpí problémami s vysokým tlakom, zatiaľ čo u belochov sa táto miera pohybuje v rozpätí okolo 70 percent.

Za rozdielnu mieru pohybu a hladiny krvného tlaku medzi rasami sú pravdepodobne zodpovedné socio-ekonomické faktory.