Prezidentka: Plán obnovy ďaleko prekračuje horizont súčasnej vlády

Plán obnovy a odolnosti SR nie je iba prostriedok na reštartovanie ekonomiky po kríze spôsobenej novým koronavírusom, ale je aj príležitosťou k celkovej modernizácii krajiny. V stredu to po podpise sprievodného listu k Plánu obnovy a odolnosti SR, adresovanom predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, povedala prezidentka Zuzana Čaputová. List podpísal aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) a premiér Eduard Heger (OĽANO).

„Obzvlášť ma teší, že pri zostavovaní plánu obnovy bola zohľadnená potreba boja proti klimatickým zmenám,“ povedala prezidentka, podľa ktorej aj vďaka plánu obnovy môžeme dokázať, že štáty môžu byť ekonomiky bohaté, ale aj ekologicky udržateľné. Čaputová pripomenula, že podľa niektorých odborníkov je Slovensko pri príprave stratégií, koncepcií a akčných plánov oveľa lepšie, ako pri ich implementácii a realizácii v praxi. „Na to, aby sa vypracovaný a schválený národný plán mohol zmeniť na skutočnosť bude potrebné, aby sme prekročili limity našich doterajších prístupov,“ zdôraznila prezidentka.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár vníma plán obnovy ako odrazový mostík pre Slovensko v pomoci znevýhodneným skupinám. „Uvedomujem si, že v minulosti aj v súčasnosti tu boli skupiny obyvateľstva, ktoré neboli podporované v takej miere, ako by mali byť a ako by si to zaslúžili,“ uviedol Kollár. Predseda parlamentu pripomenul, že z plánu obnovy by sa malo postaviť päť koncových nemocníc, stovka zariadení sociálnych služieb pre seniorov či 100 nových škôl.

Prínos plánu obnovy pre zdravotníctvo a školstvo zdôraznil aj premiér Eduard Heger. Aj v tomto prípade podľa premiéra platí, že nové nemocnice a polikliniky prinesú zlepšenie organizácie práce a lepšie využívanie zdravotníckych kapacít. Heger okrem iného pripomenul zaostávanie Slovenska v digitalizácii, ale aj silné zastúpenie zelenej ekonomiky v pláne obnovy.

Podľa Hegera bol plán obnovy „s najväčšou pravdepodobnosťou“ najdiskutovanejšou témou za poslednú dekádu. „Keď k desiatkam konzultácií s rôznymi subjektmi prirátam vyše 2500 pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pravdepodobnosť sa mení na istotu,“ uviedol Heger. Záujem verejnosti je podľa neho jasný signál, že Slovensko chce reformy. „Ľudia si uvedomujú, že zmeny sú nevyhnutné, že znamenajú vyššiu životnú úroveň a kvalitu života pre každého,“ dodal Heger.