Rada Európy upozornila SR na niektoré nedostatky v oblasti zamestnanosti

Výbor prijal 349 záverov týkajúcich sa 33 členských štátov RE vrátane Slovenska, 152 záverov o nesúlade a 97 záverov o zhode s Európskou sociálnou chartou. Závery týkajúce sa Slovenskej republiky sa týkajú 14 situácií.

V článku „Právo na prácu“ v kapitolách Politika úplného zamestnania a Právo na odborné vzdelávanie - Učňovská príprava výbor skonštatoval, že situácia na Slovensku je v súlade so sociálnou chartou.

Nesúlad bol zistený v kapitole Služby bezplatného sprostredkovania práce, kde výbor dospel k záveru, že nebolo preukázané, že služby zamestnanosti fungujú efektívnym spôsobom. Podobné konštatovanie platí aj pri kapitole Dlhodobo nezamestnaní, kde podľa výboru RE slovenská strana nepreukázala, že dokáže zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a prístup k odbornej príprave a rekvalifikácii dlhodobo nezamestnaných osôb pre štátnych príslušníkov iných štátov.

V článku „Právo na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie v otázkach zamestnania a povolania bez diskriminácie na základe pohlavia“ odborníci výboru skonštatovali, že situácia v SR nie je v súlade so sociálnou chartou z dôvodu, že právne predpisy zahŕňajú iba niektoré prvky odmeňovania na základe zásady rovnakej odmeny. Za problém považujú aj to, že nebola splnená povinnosť dosiahnuť merateľný pokrok v znižovaní rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

Pri ďalších deviatich situáciách výbor RE oznámil, že potrebuje dodatočné informácie, aby mohol posúdiť situáciu.

Skúmaných bolo 33 krajín 47-člennej Rady Európy: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Gruzínsko, Holandsko, Holandsko vo vzťahu k Curacau a Sint Maarten, Chorvátsko, Island, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Slovinsko, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Španielsko, Švédsko, Turecko a Ukrajina.

Výbor zdôraznil, že pretrvávajúci stav chudoby u ľudí so zdravotným postihnutím je dôležitým ukazovateľom úspechu alebo neúspechu štátnych snáh o zabezpečenie ich práva na nezávislosť, sociálnu integráciu a účasť na živote väčšinovej komunity. Spresnil, že povinnosť štátov prijímať opatrenia na podporu úplnej sociálnej integrácie a účasti osôb so zdravotným postihnutím na živote komunity úzko súvisí s opatreniami zameranými na zlepšenie a odstránenie chudoby medzi nimi.

Výbor zistil viacero opakujúcich sa nedostatkov, pokiaľ ide o úsilie krajín o zabezpečenie rovnakého využívania pracovných práv pre všetkých. Hlavné problémy sú nedostatočná ochrana pred diskrimináciou v zamestnaní a neschopnosť niektorých štátov zaručiť rovnaké práva pre mužov a ženy, najmä pokiaľ ide o rovnakú odmenu. Výbor upozornil aj na nedostatok právnych predpisov stanovujúcich presun dôkazného bremena v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia a zistil situácie, v ktorých si štáty neplnili svoje povinnosti v oblasti predchádzania núteným prácam a vykorisťovaniu či ochrany obetí spáchaných trestných činov a trestania osôb zodpovedných za nútené práce.