Figeľ žiada Žilinku, aby zákaz bohoslužieb dal na Ústavný súd

Zákaz verejných bohoslužieb a obradov v kostoloch predstavuje neoprávnený zásah do slobody náboženského vyznania a viery. Tvrdí to predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a expredseda KDH Ján Figeľ i ďalších deväť osôb verejného života.

„Desať predkladateľov reprezentuje rôzne oblasti verejného života, rozmanitosť profesií i vierovyznaní. Som vďačný skupine podporovateľov za spoločný postoj, pretože pri opätovnom umožnení bohoslužieb a obradov ide o dôležitú a verejnú záležitosť,“ uviedol Figeľ. Ďalej vyhlásil, že protiepidemické opatrenia musia rešpektovať ústavnosť a zákonnosť počas krízy i s ohľadom na budúcnosť.

Generálna prokuratúra (GP) SR potvrdila doručenie podania. „Vec je momentálne v štádiu zabezpečovania podkladov pre meritórne posúdenie veci. Ďalšie informácie poskytneme neskôr,“ potvrdil pre TASR hovorca GP SR Dalibor Skladan.

Podnecovatelia argumentujú článkom 24 Ústavy SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. „Sloboda prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie/vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou či zachovávaním obradov, tvorí súčasť slobody náboženského vyznania a viery,“ zdôraznili v podnete.

Argumentujú, že s ohľadom na existujúci právny stav nie je možné uznesením vlády a vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR obmedziť slobodu náboženského vyznania a viery nemožnosťou účasti na verejných bohoslužbách či obradoch. „Okrem toho zákaz konania bohoslužieb či iných obradov ako hromadného podujatia vyplýva z označeného ustanovenia vyhlášky iba všeobecne, čo odporuje požiadavke na jeho jasnosť a presnosť,“ spresnili.

Medzi podpísanými sú Štefan Bučko, Božidara Turzonovová, Bohdan Hroboň, Róbert Letz či Juraj Šúst.