Ako vyplýva vysoký tlak a cukrovka na mozog a zmýšľanie: Následky vidno už v mladosti

Dnes už vieme, že vysoký krvný tlak a cukrovka sú ochorenia, ktoré predovšetkým vplývajú na zdravie ciev, srdca a pankreasu, no o ich vplyve na mozog sa často nehovorí. To však zmenil výskum Oxfordskej univerzity, podľa ktorého sa ich vplyv na jeden z najdôležitejších orgánov tela prejavuje už v strednom veku.

„Zistili sme, že vysoký krvný tlak a diabetes majú ničivý dopad na rýchlosť myslenia a pamäť,“ uviedla pre portál ScienceAlert jedna z autorov štúdie Michele Veldsmanová. „Pri zvyšovaní krvného tlaku sa zhoršuje rýchlosť myslenia a pamäť,“ dodáva.

Ochorenia a ďalšie genetické faktory a životný štýl, ktoré ovplyvňujú prúdenie krvi do mozgu, označujeme za cerebrovaskulárne rizikové faktory. Tie u starších ľudí zvyšujú riziko vzniku demencie. Podľa najnovších zistení, ktoré sa spoľahli na presnejšie merania, by však mohli ovplyvniť stav pamäte a myslenia ešte skôr.

Výskum hodnotil zmeny v dráhach sivej a bielej hmoty mozgu a klinické, demografické a kognitívne údaje o viac ako 22.000 ľuďoch, ktoré poskytol britský výskumný ústav UK Biobank. „Mozog sa skladá zo sietí, ktoré spájajú rozličné oblasti a spolupracujú na koordinácii myslenia. Tieto oblasti spolu komunikujú prostredníctvom dráh bielej hmoty,“ vysvetlila Veldsmanová.

„Zistili sme, že rizikové faktory ovplyvňujúce prívod krvi do mozgu vplývajú na objem mozgu vo frontoparietálnej sieti aj integritu dráh bielej hmoty,“ hovoria vedci v štúdii. Frontoparietálna sieť sa pritom nachádza v oblasti čelného a temenného laloku mozgu.

Z porovnania snímok z magnetickej rezonancie a klinických dát vyplýva, že vysoký tlak u ľudí vo veku 44 až 70 rokov znižuje ich kognitívne schopnosti. U ľudí starších ako 70 rokov sa rovnaký efekt nepreukázal.

5 percent analyzovaných účastníkov trpelo cukrovkou druhého typu, a u nich sa tiež potvrdili slabšie kognitívne schopnosti.

Výskumníci zdôrazňujú, že zmeny pamäte a rýchlosti premýšľania sú u týchto pacientov len nepatrné. Na druhej strane sa domnievajú, že ich skorý vznik vedie k postupnému zhoršovaniu mozgových funkcií postupom veku.

„Zmeny sú mierne a v bežnom živote pravdepodobne nepostrehnuteľné,“ spresňuje ďalej Veldsmanová. „Ale je dôležité, že ich vieme zaznamenať a spojiť s miernym poškodením mozgu, ku ktorému dochádza už v strednom veku. Je preto nevyhnutné zamedziť tomuto poškodeniu tak rýchlo, ako sa dá, aby nedochádzalo k ďalšiemu oslabeniu funkcií.“