10 najčastejších mýtov o psychologickej terapii

U Slovákov je zvykom ešte stále sa pozerať na tému psychického zdravia ako na tabuizovanú alebo menejcennú. Stovky ľudí sa v bežnom živote trápia s nevysvetliteľnými príznakmi, ktoré ich môžu doviesť až pred bránu poradne. Zvyknú však v poslednej chvíli vycúvať, na čom majú podiel aj klebety o tom, ako taká terapia prebieha.

Mylné predstavy o stretnutiach so psychológom často pramenia z kníh a televízie. Psychológ je v nich neraz zobrazený ako nekompetentný lekár, ktorého úlohou je len počúvať a pýtať peniaze. Týmto a ďalším mýtom však netreba veriť.

1. Ľudia, ktorí chodia na terapiu, sú chorí, slabí alebo šialení.

Bežného klienta psychologickej poradne často trápia všedné problémy: vzťahy, nízke sebavedomie, stres z práce, depresia alebo úzkosť. Práve z toho dôvodu sa ľudia navštevujúci psychológa označujú ako „klienti“, nie „pacienti“. Mnohí z nich sú psychicky zdravší a odolnejší ako tí, ktorí sa kvôli stigme boja vyhľadať pomoc.

2. Terapeut sedí a zapisuje si poznámky, zatiaľ čo vy ležíte v kresle a rozprávate.

Málokedy je to tak. Skúsení terapeut rozumie dôležitosti vzdialenosti medzi sebou a klientom. Napríklad prílišná vzdialenosť môže vyvolať mylný dojem autority, ktorý klientom bráni priznať sa k veciam, ktoré sú podstatné pre ďalší vývoj terapie.

Psychologická poradňa obvykle vyzerá skôr ako bežná obývačka, kde klient aj psychológ pohodlne sedia bez bariér medzi sebou. Terapeuti majú vo zvyku opýtať sa na začiatku klientov, či im daná vzdialenosť vyhovuje, a ak si robia poznámky, tak až po sedení, aby sa počas neho mohli naplno venovať zákazníkom.

3. Z terapeuta a klienta sa stávajú najlepší priatelia.

Terapeutický vzťah je psychologicky veľmi blízky, ale v iných sférach ostáva striktne profesionálny. Psychológ by mal svoj kontakt s klientom obmedziť na sedenia a len nevyhnutné e-maily či telefonáty, inak riskuje stratu licencie. Okrem toho nesmie nikomu vyzradiť podrobnosti o klientovi a jeho osobné informácie.

4. Na psychoterapii sa len rozpráva.

Stereotyp o tom, že psychológ počas celej terapie len prikyvuje hlavou a občas položí otázku, sa nezakladá na pravde. V súčasnosti sa terapia zameriava skôr na aktívny prístup k problémom a ich riešeniam zo strany klienta aj psychológa. Spoločne identifikujú problém, stanovia si ciele a zaznamenávajú pokroky, ktoré sa často nezaobídu bez domácich úloh.

5. Terapeut má predpísané riešenie pre každý problém.

Porada so psychológom by sa nemala niesť v duchu toho, čo on považuje za správne, ale toho, čo je podľa klienta dôležité a potrebuje diskusiu. Každá terapia je preto iná a jedinečná.

Psychológ by mal počas sedenia počúvať nielen to, o čom klient hovorí, ale aj skryté náznaky, ktoré by mohli viesť k rýchlemu riešeniu problému, a tomu tiež prispôsobiť chod terapie.

6. Terapeut spája problémy klienta s jeho výchovou.

Kvalitný psychológ nehľadá obete, na ktoré by mohol ukázať prstom. Hoci je minulosť klienta dôležitá pre ďalší pokrok, záleží len a len na ňom, ako sa s problémom vysporiada, preto nie je namieste zbytočne hádzať vinu na rodičov alebo zlých spolužiakov z detských rokov.

7. Psychológ môže predpisovať lieky.

Pod pojmom „terapeut“ nerozumieme len psychológa. Ide tiež o sociálnych pracovníkov a manželských aj rodinných poradcov. Úlohou každého z nich je pomôcť klientovi vyriešiť problémy bez pomoci liekov. Ak sú lieky nutné, predpíše ich jedine psychiater. Obaja profesionáli by pritom mali spolupracovať.

8. Terapia vyrieši všetky problémy po dvoch sedeniach.

Ak sa odhodláte navštíviť psychológa, nepočítajte s tým, že odídete vyliečení po 60 alebo 120 minútach. Prvé stretnutie sa zvyčajne zameriava len na oboznámenie s problémom a zoznámenie sa s klientovým životom. Nasledujú ďalšie sedenia, ktoré sa už zamerajú na konkrétne riešenia.

Na druhej strane sa netreba báť, že budete k psychológovi chodiť niekoľko rokov. Pre väčšinu prípadov platí, že práca s jedným psychológom po dobu niekoľkých rokov neprináša osoh. Dobrou správou je, že klienti zvyknú pocítiť prvé náznaky úľavy už po 3-4 mesiacoch, takže niekoľkoročná liečba prichádza do úvahy len zriedka.

9. Psychoterapeuti sú presvedčení o tom, že osobnosť sa tvorí do 5. roku života.

Asi najväčší mýtus zo všetkých, ktorý dokonca presahuje aj hranice psychiky, je ten, že „starého psa novým trikom nenaučíš“. O tom, že osobnostné črty a psychika jedinca sa po 5. roku dajú pretvoriť, svedčí množstvo výskumov. Tie okrem toho potvrdzujú aj fakt, že napríklad meditácia dokáže zvýšiť množstvo sivej hmoty mozgu, čo dokazujú aj zábery pacientov z magnetickej rezonancie.

V súčasnosti sa pri riešení psychických problémov využívajú techniky, pomocou ktorých vieme „preprogramovať“ mozog, respektíve nervovú sústavu tak, aby nám „zdravé“ riešenia po čase pripadali ako prirodzené, vďaka čomu je klient schopný zbaviť sa aj takých porúch, ako je depresia a úzkosť.

10. Klient sa cíti lepšie po každom sedení.

Klienta si netreba predstaviť ako auto, ktoré je v rukách mechanika – terapeuta. Klienti sú aktívni účastníci sedení pri psychológovi, ktorého cieľom je postupne zdolať všetky prekážky na ceste za kvalitným psychickým zdravím.

Proces liečby zaberá čas a spočiatku môže byť dokonca bolestivý, no to všetko patrí k úspešnému prekonaniu ťažkostí. Napokon si treba uvedomiť, že po každej búrke vyjde na oblohu slnko.