Takéto stravovanie spomaľuje boj tela proti infekcii

Stravovanie, o ktorom sa už dlhodobo hovorí ako o strašiakovi pre zdravie, by sa teraz mohlo stať ešte nebezpečnejšie. Reč je o strave, ktorá prispieva k zvyšovaniu krvného tlaku a riziku infarktu a porážky – o slanej strave.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým skonzumovať denne najviac 5 gramov soli, respektíve jednu čajovú lyžičku. Takéto množstvo je úmerné napríklad dvom veľkým hamburgerom z fastfoodu.

Podľa nemeckých vedcov z Bonnskej univerzity by príliš slaná diéta mohla prispievať aj k oslabeniu imunitného systému, ktorý nie je schopný brániť sa najmä proti bakteriálnym infekciám.

„Testovali sme dobrovoľníkov, ktorí denne konzumovali o 6 gramov soli viac ako sú zvyknutí,“ hovorí doktor Christian Kurts. „Ide približne o množstvo, ktoré sa nachádza v dvoch porciách fastfoodového jedla, teda napríklad dvoch burgroch a dvoch hranolčekových prílohách.“

Podľa Kurtsa výskum prvýkrát dokazuje, že „nadmerný príjem soli tiež výrazne oslabuje dôležitú časť imunitného systému.“ Výskum je tak jedným z prvých, ktoré protirečia zisteniam z minulosti, podľa ktorých je vyšší príjem soli efektívnym nástrojom pri liečbe ochorení spôsobených niektorými kožnými parazitmi u pokusných zvierat. Množstvo vedcov na základe toho prišlo k záveru, že soľ by mohla posilňovať aj ľudskú imunitu.

„Naše výsledky dokazujú, že toto zovšeobecňovanie nie je presné,“ hovorí vedúca autorka štúdie z Nemecka Katarzyna Jobinová. Tá ďalej vysvetľuje, že pokožka slúži ako zásobáreň soli uloženej v organizme, vďaka čomu sa jej lepšie darí eliminovať niektoré kožné ochorenia.

Hladina soli vnútri organizmu by ale mala ostávať nemenná, inak by mohli trpieť napríklad obličky, ktoré na vysokú hladinu soli doplácajú ako jeden z prvých orgánov. Podľa Bonnskej univerzity obličky pri filtrovaní slanej krvi podporujú vznik glukokortikoidov, ktoré po nahromadení v organizme oslabujú imunitné bunky bojujúce proti baktériám, známe aj ako granulocyty.

„Podarilo sa nám dokázať to na myšiach s infekciou listérie,“ ozrejmila Jobinová. „Predtým sme niektorým z nich naordinovali stravu s vysokým obsahom soli. V slezine a pečeni týchto zvierat sme zaznamenali sto- až tisícnásobok choroboplodných patogénov,“ dodáva doktorka, podľa ktorej sa ukázalo aj to, že u týchto zvierat v dôsledku zvýšenia príjmu soli došlo aj k spomaleniu liečby infekcie močových ciest.

Stačil len jeden týždeň stravy so zvýšeným príjmom soli na to, aby sa u dobrovoľníkov potvrdilo, že ich ľudské granulocyty neboli schopné bojovať proti bakteriálnym infekciám. Zistila sa aj vyššia úroveň glukokortikoidov, ktorých zlúčeniny sa v medicíne používajú na potlačenie imunitného systému. Vedci teda predpokladajú, že aj tento príznak značne oslabuje imunitný systém.