Juraj Kukura: Musíme zabrániť tomu, aby holokaust bol len mýtus

„Považujem za veľmi dôležité, že uvádzame túto inscenáciu práve v tejto dobe, keď sa hovorí, že táto téma je veľmi často spomínaná v médiách, ale myslím si, že nie dostatočne,“ povedal na tlačovej konferencii riaditeľ Divadla Aréna Juraj Kukura. „O chvíľu nebudeme mať tých, ktorí holokaust prežili a boli svedkami toho, čo sa dialo. Musíme zabrániť tomu, aby holokaust bol len mýtus, musíme vedieť, že je to skutočnosť, ľudia, rasy boli programovo ničené, preto si to musíme stále pripomínať, aby sa to nezopakovalo, nezľahčovalo, aby sa na to nezabúdalo, aby sa to nepovažovalo za niečo, čo vlastne ani nebolo,“ ďalej zdôvodnil uvedenie inscenácie, ktorá je súčasťou tzv. Občianskeho cyklu Divadla Aréna.

Hra Viliama Klimáčka Holokaust vychádza zo spomienok Hildy Hraboveckej, ktorá prežila prvý dievčenský transport z územia fašistickej Slovenskej republiky do koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau (1942). „Zomrela nedávno, bola medzi poslednými pamätníkmi, samej jej veľmi záležalo na tom, aby na sklonku života vzniklo dielo, v ktorom by sa jej veľmi konkrétny zážitok ešte raz pripomenul,“ priblížil režisér Rastislav Ballek inscenáciu. Z nahrávky zaznie hlas Hraboveckej: „Takmer 40 rokov jej tá spomienka neprišla nijako živá, až vo chvíli, keď vychovala deti, mala vnúčatá, blížila sa k sedemdesiatke, začala mať z toho nočné desy a budila sa uprostred noci na plač.“

Inscenácia sa začína príchodom Anny Králikovej po revolúcii do vlasti. Chce reštituovať svoj majetok, až kým nezistí, že jej rodina ho v skutočnosti arizovala. Jej príbeh rámcuje dramatické osudy ľudí žijúcich na slovenskom území v čase, keď majoritné obyvateľstvo prežívalo materiálnu prosperitu a opájalo sa rozmachom kultúry, zatiaľ čo občania židovskej národnosti boli premiestňovaní do vyhladzovacích koncentračných táborov. Prvá časť hry sa odohráva v dobovej kaviarni a druhá kdesi medzi nebom a zemou dávno po tom, ako hrôzy spojené s holokaustom slovenských Židov odzneli a sú takmer zabudnuté.

Pod dramaturgiu predstavenia sa podpísali Martin Kubran, Zuzana Šajgalíková a Saša Sarvašová. Scénu a kostýmy navrhla Katarína Holková. Účinkujú Polina Nikolaevskaya, Eva Matejková, Anežka Petrová, Matej Marušin, Milan Ondrík, Katerína Šafaříková, Edita Koprivčevič Borsová, Barbora Andrešičová, Gregor Hološka, Martin Hronský.

„Mám 70 rokov, prežila som socializmus, nádejala som sa slobode, a bojím sa. Pred ôsmimi rokmi, keď prvýkrát som bola na premiére Holokaustu, tak Slovenská pospolitosť boli pochodujúci holohlaví chlapíci, dnes sú štyri roky v parlamente a desím sa, čo nám hrozí,“ komentovala Matejková uvedenie inscenácie a pripomenula aj slová Hraboveckej, že zlu sa človek musí postaviť. „Pre nás Rusov je druhá svetová vojna veľmi osobným konfliktom, pretože sa dotýkala každej jednej rodiny. Nebolo rodiny, v ktorej by nebolo mŕtvych, ľudí zabitých na území Ruska alebo poslaných do koncentračného tábora, takisto to bolo v našej rodine. Bolo to zlo, na ktoré sa nesmie zabúdať a o ktorom je potrebné neustále hovoriť,“ povedala pre TASR 25-ročná Nikolaevskaya, predstaviteľka Ester Rozenfeldovej.

Kukura v závere tlačovej konferencie informoval o tom, že nie je isté, či bude Divadlo Aréna, ktorého zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, naďalej schopné svojej činnosti. „Z neznámych dôvodov nám bola znížená ako jedinému divadlu dotácia o neuveriteľných 163.000 eur, to je 19 %,“ oznámil s tým, že otázne je tiež uvedenie ďalšej pôvodnej hry Jánošík, ktorá mala byť súčasťou tzv. Občianskeho cyklu a mala vzniknúť v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV).