Zo slovenského vidieka sa za 30 rokov od Nežnej revolúcie vytratili kravy

Za uplynulých 30 rokov od Nežnej revolúcie sa počty dojníc na Slovensku znížili na jednu štvrtinu pôvodných stavov. „V roku 1989 sme chovali 559.000 dojníc a produkcia mlieka dosahovala vyše dvoch miliárd litrov. V súčasnosti sa u nás chová len necelá štvrtina stavov dojníc a produkcia mlieka poklesla na polovicu,“ informovala o tom Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) so sídlom v Nitre.

Priemerná úžitkovosť na prelome 80. rokov dosahovala 3764 litrov na kravu a rok, aktuálna sa približuje k 7300 litrom. „Priemerná slovenská úžitkovosť je od minulého roku vyššia, ako je priemer štátov Európskej únie. Pritom až 85 percent európskeho mlieka sa vyrobí v starých členských štátoch,“ skonštatovala Štefániková. Podľa predsedu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexandra Pastoreka bol pokles produkcie pomalší ako pokles stavov len vďaka nárastu úžitkovosti. „Za týmto nárastom je potrebné vidieť hlavne zlepšenie genetickej skladby, produkčných a reprodukčných ukazovateľov a chovateľskej disciplíny,“ tvrdí Pastorek.

Za ostatných 30 rokov ukončili produkciu mlieka aj farmy z takých regiónov, kde bola práca v poľnohospodárstve jednou z mála možností na zamestnanie. Len od vstupu Slovenska do Európskej únie poklesol počet podnikov prvovýroby mlieka o polovicu. Rozhodnutie znížiť stavy dojníc alebo zrušiť ich chov priamo súviselo s finančnou situáciou chovateľov. Tá sa po roku 1989 začala zhoršovať najmä z dôvodu poklesu podpôr. „Polotučné mlieko stálo 2 Kčs a plnotučné 3 Kčs, poľnohospodári v roku 1989 dostávali od spracovateľov za mlieko 4,54 Kčs. V rovnakom období bola cena nafty 7,50 Kčs. Poľnohospodár si za liter vyrobeného mlieka mohol v tom období kúpiť 0,6 litra nafty. V súčasnosti dostáva chovateľ dojníc za liter mlieka zhruba 33 centov a za liter motorovej nafty platí okolo 1,30 eura. Znamená to, že si môže za liter predaného mlieka kúpiť už len približne štvrť litra nafty, čo je tretina z toho, čo v roku 1989,“ uviedla Štefániková.

Náklady na výrobu mlieka rástli za posledných 30 rokov výrazne vyšším tempom ako výnosy z predaja mlieka. „Dôsledkom toho sa prvovýrobcovia mlieka dostali do zložitej situácie a majú problémy s pokrytím nákladov na výrobu mlieka, nemajú teda voľné zdroje na investície do nových ustajňovacích priestorov a nových technológií, ktoré sú potrebné na zvýšenie efektívnosti výroby,“ skonštatovala riaditeľka SZPM.

Podľa nedávneho prieskumu zväzu bolo až 76 percent ustajňovacích priestorov na chov mliekového hovädzieho dobytka vybudovaných v období od roku 1950 do roku 1989. „Ak budeme chcieť na Slovensku zachovať výrobu mlieka, bude potrebné opätovne uvažovať o podpore investícií na budovanie a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podpore nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva a iných činiteľov s cieľom zvýšenia efektívnosti výroby mlieka,“ uzatvoril Pastorek.