3 vety, ktoré nikdy nehovorte človeku s úzkosťou, a čo povedať namiesto nich

Úzkosť je natoľko rozšírený fenomén, že by ste len ťažko hľadali niekoho, koho aspoň raz v živote nezasiahla. Psychológovia dokonca odhadujú, že minimálne tretina svetovej populácie aspoň raz za život prekoná úzkostnú poruchu.

K úzkostným situáciám patrí strach vyvolaný z určitého fenoménu (napríklad fóbia z pavúkov) alebo generalizovaná úzkosť prameniaca z viacerých faktorov. V spoločnosti je celkom známa aj sociálna úzkostná porucha, keď sa človek desí predstavy socializácie alebo vystupovania pred veľkým počtom ľudí.

Či už vaši blízki trpia úzkostnými stavmi pravidelne alebo občas, existujú vety, na ktoré by ste si počas ich panického stavu mali dávať pozor a je veľmi pravdepodobné, že ste ich už v minulosti vyslovili.

1. „Proste sa upokoj.“/„Kľud.“/“Predýchaj to.“

Nemyslíte, že keby to bolo také jednoduché, úzkostný človek by to dokázal aj bez vašich slov?

Je pochopiteľné, že chceme blízkym pripomenúť, nech sa v náročnej situácii upokoja. Možno problém, ktorému čelia, nevyzerá v našich očiach tak dramaticky ako to vidia oni.

Problém s úzkosťou je ten, že človek, ktorý ju prežíva, sa nevie tak rýchlo uvoľniť. V jeho nervovej sústave dochádza k aktivácii sympatického nervového systému, ktorý mu káže utiecť alebo bojovať. Ide o biologický proces, pri ktorom automaticky stúpa frekvencia tepu a hladina adrenalínu v krvi. Zmysly človeka sa v tejto chvíli vyostrujú a svaly tuhnú.

Tento systém je účinný a primárne aktívny v situáciách, kde dochádza k reálnemu ohrozeniu života. Sympatický nervový systém takto reaguje napríklad aj u plavca v mori, ktorý vo vode spozoruje žraloka. Asi si viete predstaviť, že upokojiť sa v podobnej situácii nie je práve najjednoduchšie.

Človek, ktorý sa s úzkosťou nevyrovnáva prvýkrát, vie, že „proste sa upokojiť“ v prvých momentoch neprichádza do úvahy. Tým, že mu poskytnete takúto radu, akoby ste dávali najavo, že nemáte záujem pochopiť, čo sa s ním v skutočnosti deje a že jeho panika nie je taká vážna.

Čo povedať namiesto toho

Namiesto jednoznačného stanoviska sa skúste človeka opýtať, na čo práve myslí. Keď sa to dozviete, skúste ďalej pokračovať otázkami ohľadom problému, čo by sa s ním dalo robiť a ako môžete pomôcť.

2. „Nemáš sa čoho báť.“/“O nič nejde.“/“Bude to v poriadku.“

Úzkostnému človeku neskúšajte povedať ani „Zasmeješ sa na tom, keď to prejde,“ alebo „Neboj sa, nie je to nič hrozné.“

Úzkosť je pre človeka, ktorý ju pociťuje, mimoriadne vážny problém, aj keď vám sa môže zdať pravý opak.

Predstavte si napríklad situáciu, pri ktorej sa vaša násťročná neter rozíde s priateľom a na chvíľu sa jej zrúti svet. Ak toho máte za sebou viac ako ona, dobre viete, že nové príležitosti na ňu čakajú na každom rohu, ale spomeňte si na to, ako ste koniec prvej lásky vnímali vy. Ani vám by sa zrejme ľahko nepočúvali hore uvedené formulácie.

Čo povedať namiesto toho

Posnažte sa preukázať kúsok empatie. Nemusíte súhlasiť so všetkými myšlienkami tínedžerky (napríklad „Nikdy ma už nikto nebude chcieť.“) Namiesto toho skúste zladiť svoje slová s jej tónom a náladou („To je nanič. Ten pocit musí byť hrozný.“)

V náročných situáciách sa nesnažte druhému poradiť. Skúste ho namiesto toho formou otázok a súcitu priviesť k vlastným riešeniam a ukážte mu ochotu vypočuť si jeho problémy.

3. „Aj ja mám svoje problémy.“

Niekedy je rozprávanie o vlastných problémoch miernou úľavou pre človeka v stresovej situácii. Ak váš blízky trpí len miernou formou úzkosti, rozprávanie o cudzích problémoch mu môže uľaviť.

Pri vážnej úzkostnej poruche dajte pozor na to, aby ste problémy iných zbytočne nepodceňovali.

Čo povedať namiesto toho

Namiesto rozprávania o svojich problémoch sa vžite do role poslucháča. So svojimi osobnými problémami sa blízkemu zverte, keď bude v lepšom psychickom rozpoložení, alebo ich prediskutujte s niekým iným.