Stúpajúca teplota oceánov zrejme prinesie na súš obdobie extrémnych búrok

Podľa štúdie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) by sa stúpajúca teplota oceánov v ďalších desaťročiach mohla odraziť na nepriaznivých meteorologických podmienkach na konci 20. storočia.

Nálezu predchádzala analýza klimatických údajov za posledných 15 rokov, ktorá preukázala súvislosť medzi nárastom teploty hladiny tropických oceánov a prudkými búrkami. Ide o vôbec prvý objav, ktorý hodnotí zvýšenú frekvenciu búrok v dôsledku oteplenia vôd.

O 60 percent viac extrémnych búrok

Za extrémne búrky môžeme podľa vedeckého tímu NASA z Pasadeny (Kalifornia) považovať také búrky, pri ktorých padne najmenej 30 mililitrov zrážok na území s rozlohou 16 míľ (asi 25 kilometrov). Z výsledkov štúdie vyplýva, že takéto búrky sa formujú, keď hladina mora prekročí teplotu 28 stupňov Celzia. S každým ďalším stúpnutím teploty o 1,8 stupňa sa búrka zintenzívni o 21 percent.

„To, že počet búrok narastie v oblastiach s teplým podnebím, dáva zmysel. K búrkam dnes typicky dochádza počas najteplejšieho ročného obdobia. Naše výsledky poskytujú prvé kvantitatívne odhady o ich intenzite.“

Súčasné klimatické modely naznačujú, že k otepleniu vody v oceánoch až o takmer 5 stupňov Celzia by mohlo dôjsť už koncom tohto storočia. Frekvencia extrémnych búrok by v tejto dobe mohla byť o 60 percent vyššia ako dnes.

„Naše výsledky kvantifikujú následky predpokladaného oteplenia oceánov, a vizuálne naznačujú jeho dopad. Viac búrok znamená viac záplav, viac mechanických škôd, viac poľnohospodárskych škôd a tak ďalej.“

Ako globálne otepľovanie zmení oceány?

Zmena podnebia sa podpíše aj na tom, ako budú vyzerať zemské oceány. Voda v nich nadobudne kyslejší charakter, čo bude mať za následok vyššiu hladinu uvoľnených skleníkových plynov.

Predpokladá sa, že teplejšie podnebie dokáže zvýšiť hladinu oceánov, a celkom vyhladiť koraly na útesoch. Hrozbou je aj zmena smeru oceánskych prúdov a úbytok svetla vo vode.