Hodiny posledného súdu sa posunuli na 2 minúty pred „polnocou“. Čo to znamená?

V roku 1947 vznikol koncept akýchsi „hodín osudu“, ktoré mali každoročne odhadovať blízkosť ľudstva k vyhynutiu. Koncept sa ujal, a Hodiny posledného súdu dodnes slúžia ako ukazovateľ úrovne nebezpečenstva, v akej sa ľudstvo nachádza.

O tom, aký čas hodiny ukazujú, rozhoduje výbor zložený z fyzikov, ekológov a 15 nositeľov Nobelových cien. Hodiny posledného súdu sa pôvodne zameriavali len na riziko vojnových konfliktov, no od roku 2007 začali odrážať aj dianie na poli klimatických zmien.

V roku 2018 hodiny posledného súdu zastali na čase 23:58, čo je najbližšie k „Súdnemu dňu“, odkedy vznikli. Bulletin amerických jadrových vedcov navyše rozhodol o tom, že v roku 2019 hodiny ostanú na tomto čase. Ako zdôrazňujú experti z rôznych odborov, vôbec by sme sa z toho nemali radovať.

„Načasovanie, ktoré po roku 2018 ostáva nezmenené, by sme nemali chápať ako znak stability, ale ako kritické varovanie pre svetových lídrov a obyvateľov po celom svete.“

Nová norma súčasnosti

Tak, ako každý rok, aj v roku 2018 sa vedci a politológovia zišli, aby prediskutovali čas, na ktorý by mali hodiny prestaviť. V tomto roku sa prvýkrát zhodli na tom, že okrem hrozby vypuknutia jadrovej vojny ľudstvo čelí aj obavám z otepľovania.

Vedci tieto dve skutočnosti označili za „nový abnormál“, a hovoria, že čím dlhšie budeme v takejto realite žiť, tým pravdepodobnejšie planétu doženieme k nepredstaviteľnému koncu.

Najväčším problémom dneška, ktorý marí všetko úsilie vymaniť svet zo zovretia Súdneho dňa, je podľa odborníkov rétorika medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou, ktorá sa za posledné obdobie síce zmiernila, ale stále stále ostáva neistá. Napätie narastá aj medzi dvoma veľmocami, ktoré majú moc nad 90% jadrového arzenálu na svete – USA a Ruskom.

Klimatická katastrofa na obzore

Nové zistenia ohľadom klimatických zmien, ku ktorým došlo v roku 2018, sú podľa klimatológov hlboko znepokojujúce. Najväčšiu krízu zaznamenávajú práve Spojené štáty americké, ktoré po nástupe Donalda Trumpa k moci investujú do infraštruktúr spoliehajúcich sa na fosílne palivá.

Ľad na Antarktíde a v Grónsku sa topí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Otepľovaním arktických oblastí tiež dochádza k úniku oxidu uhličitého do atmosféry, čo vedie k ďalšiemu zrýchleniu otepľovania. Odkedy sa v 50. rokoch začala merať teplota oceánov, v tomto období dosahuje najvyššie čísla. Teplá voda v oceánoch na oplátku znamená silnejšie a ničivejšie búrky.

17. januára 2019 vyšla štúdia, podľa ktorej udalosti vyvolané zmenou podnebia by každoročne mohli vziať životy približne 250.000 ľuďom po celom svete, a v priebehu 12 rokov dohnať viac ako 100 miliónov ľudí k chudobe.

Raz sme sa už vykúpili

Hodiny, ktoré nás dnes len kúskom delia od katastrofy, môžeme nastaviť aj na prijateľnejší čas. Podarilo sa to napríklad v roku 1991, keď sa hodiny posunuli dozadu o celých 17 minút. Toto obdobie sa zapísalo do dejín ako koniec Studenej vojny a súhlas s obmedzením zásob jadrových zbraní.

Hodiny posledného súdu sú len imaginárnou pripomienkou toho, v akom ohrození sa nachádzame, no problémy, na ktoré poukazujú, sú reálne. Na záchrane sveta by sa mali vo väčšom podieľať najmä svetoví lídri. Už včera bolo neskoro, a zajtra môže byť ešte neskôr.