Valášek: Vojny môžu byť v budúcnosti oveľa rýchlejšie a ničivejšie

Vojny môžu byť vzhľadom na nové technológie v budúcnosti oveľa rýchlejšie a ničivejšie, uviedol bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a v súčasnosti riaditeľ inštitútu Carnegie Europe Tomáš Valášek. Je členom riadiaceho výboru Iniciatívy GLOBSEC pre adaptáciu NATO (GNAI), ktorý v pondelok v Bruseli predložil médiám správu o modernizácii Severoatlantickej aliancie a jej adaptácii na nové výzvy vo svete.

Bruselské stretnutie nadväzovalo na podujatie GLOBSEC 2017 z mája tohto roku v Bratislave, ktoré predostrelo iniciatívy zamerané na budúcnosť Aliancie, respektíve výzvy, ktorým by toto obranné zoskupenie malo čeliť v nadchádzajúcich rokoch.

Podľa Valášeka je úlohou Aliancie dokončiť procesy rozbehnuté v roku 2014 - to je adaptácia nielen na novú hrozbu na východe, ale aj na novú hrozbu z juhu. Pripomenul, že v tom roku nerezonovala len Ukrajina, ale Islamský štát dobyl sýrsku Rakku, iracký Mósul a prvý raz sa objavil aj ako hrozba pre Európanov vo forme bojovníkov vracajúcich sa z bojiska, ktorí spáchali útoky v Paríži, Berlíne a inde.

„Bohužiaľ, žiadny trvalý mier nevypukol a treba sa pripraviť aj na možnosť konfliktu. Tým spúšťačom bola anexia Krymu a agresia voči východnej Ukrajine,“ uviedol v rozhovore pre TASR Valášek s tým, že v NATO sú dva rôzne názory. Niektoré krajiny tvrdia, že to, čo sa deje na východe, má NATO už viac-menej pod kontrolou a teraz sa treba sústrediť na hrozby z juhu.

Podľa bývalého slovenského veľvyslanca pri NATO sa však adaptácia na situáciu na východe zďaleka ešte neskončila. Uviedol, že treba si dobre premyslieť, ako prehĺbiť možnosti posilnenia či prevezenia jednotiek a techniky z USA či Kanady do Európy v čase krízy. Pripomenul aj nové výzvy do nasledujúcich rokov ohľadne nových technológií a umelej inteligencie - čo to bude pre Alianciu znamenať, keď sa takéto technológie dostanú do zbraňových arzenálov.

„Už teraz sa vyvíjajú technológie, ktoré dosť zásadným spôsobom zmenia, ako budú vyzerať konflikty a vojny v budúcnosti. Budú zrejme oveľa viac automatizované, budú sa oveľa viac spoliehať na algoritmy a na samostatne fungujúce drony a oveľa menej na ľudí. Vojny môžu byť oveľa rýchlejšie a ničivejšie,“ dodal Valášek, podľa ktorého si krajiny začínajú uvedomovať, že tento svet nie je ani zďaleka taký pokojný a mierumilovný, a výdavky na obranu, medziiným aj na Slovensku, začali od roku 2014 narastať.

Na potrebu investovania do nových technológií upozornil v Bruseli aj prezident medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC a zároveň jeden z jej zakladateľov Róbert Vass. „Jedno z našich konkrétnych odporúčaní sa týka umelej inteligencie, pretože si myslíme, že pokiaľ nepodchytíme investície, ktoré idú do umelej inteligencie, tak iné štáty nás môžu predbehnúť,“ povedal pre TASR. Pripomenul, že v súčasnosti ide najviac investícií súvisiacich s obranou a bezpečnosťou do umelej inteligencie v Spojených štátoch a hneď za nimi je Rusko a Čína. „Myslím si, že tu by mala Severoatlantická aliancia zabrať,“ konštatoval.

Mnohé západoeurópske krajiny sa podľa Vassa tešia, že nové myšlienky prichádzajú zo strednej Európy a zo Slovenska. Uviedol, že je to prvý raz, keď takúto veľkú transatlantickú štúdiu dáva dokopy stredoeurópsky think-tank, ktorý dokázal združiť pod svojou značkou naozaj významných ľudí.

„Keby sme skombinovali skúsenosti, ktoré tá naša riadiaca komisia má, tak je to viac ako 300 rokov naozaj špičkových skúseností z rôznych oblastí obrany a bezpečnosti a NATO,“ dodal s tým, že značku GLOBSEC rešpektujú nielen v strednej Európe, ale aj v centrále NATO, v USA a v jednotlivých členských krajinách.