Cievna mozgová príhoda postihne u nás ročne až 17.000 pacientov

Tvrdí to prednostka Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (LF UPJŠ) a Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach Zuzana Gdovinová. Zároveň konštatuje, že napriek dostupnej liečbe pre neskorý príchod do nemocnice môžu lekári v akútnom štádiu liečiť len približne 15 percent pacientov, čo má za následok oveľa častejšie trvalé následky.

„Podľa Národného centra zdravotníckych informácií postihne u nás cievna mozgová príhoda (CMP) až 17.000 pacientov ročne a viac ako polovica z nich má po jej prekonaní rôzne následky, ako sú poruchy hybnosti, reči, zraku, ale aj depresia a demencia. Včasnou liečbou v akútnom štádiu CMP sa pritom môže výskyt týchto komplikácií výrazne znížiť, no pacienti, žiaľ, prichádzajú do nemocnice neskoro,“ zdôrazňuje Gdovinová, podľa ktorej je Svetový deň cievnych mozgových príhod, pripadajúci na nedeľu 29. októbra, dobrou príležitosťou na pripomenutie tejto problematiky širokej verejnosti.

V snahe dostať pacientov do nemocnice včas, vypracovala Cerebrovaskulárna sekcia Slovenskej neurologickej spoločnosti v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR nové Odborné usmernenie pre liečbu CMP, ktorého pracovná verzia bola prezentovaná na nedávnom 45. slovenskom a českom cerebrovaskulárnom kongrese a VII. celoslovenskej konferencii sestier pracujúcich v neurológii s medzinárodnou účasťou v Košiciach.

„Cievnu mozgovú príhodu pomáha odhaliť porucha mimiky tváre – postihnutý nie je schopný symetrického úsmevu, ďalej slabosť rúk - väčšinou jednostranná, kedy má pacient problém predpažiť či upažiť horné končatiny a taktiež problémy s rečou. Tieto tri signály svedčia pre vznik cievnej mozgovej príhody a stačí, aby si ich okolie u ľudí viacej všímalo. A to nielen u starších ľudí – len nedávno sme hospitalizovali iba 27-ročného pacienta s mozgovou mŕtvicou,“ poznamenáva Gdovinová.