Mimotelové zážitky – vedci vysvetľujú, prečo sa na seba môžeme dívať zhora

Mimotelový zážitok sa obvykle dostaví zničoho-nič. Človek leží na posteli, zaspáva, keď vtom sa zrazu sám na seba pozerá zvrchu, ako nehybne leží. Niektorí ľudia dokonca tvrdia, že počas svojho duchovného zážitku precestovali aj ďaleké kilometre.

Podľa vedeckých výskumov najmenej 10% svetovej populácie už osobne zažilo mimotelový zážitok. V posledných rokoch tejto problematike začala väčšiu pozornosť venovať aj veda.

Kedy môžeme očakávať mimotelový zážitok?

Podľa záznamov sa takéhoto zážitku môžeme dočkať v množstve prípadov a situácií – no vždy príde viacmenej spontánne a nečakane. Existujú však aj prípady, v ktorých si ľudia sami vyvolali stav, ktorý zodpovedá pocitu z mimotelového zážitku.

Spontánny mimotelový zážitok

Tento druh mimotelového zážitku môže spúšťať niekoľko spúšťačov:

• Spánok – väčšina týchto zážitkov sa odohráva tesne pred zaspaním alebo pri prebúdzaní (hovorí vám niečo spánková paralýza?) Ak je váš spánok dostatočne hlboký, nebojte sa – väčšinou sa k spánku musí pripojiť aj stres, choroba alebo hluk.
• Fyzická záťaž – Pri extrémnom vypätí sa tiež môže dostaviť mimotelový zážitok ako vedľajší účinok.
• Zážitky na prahu smrti – tým by sme mohli venovať celý článok, no v krátkosti vám len odporučíme bohatú bibliografiu amerického psychiatra R. A. Moodyho, ktorý sa problematike bližšie venuje.

Spontánny mimotelový zážitok sa môže spustiť aj počas meditácie, anestézie, hypnózy, pôrodu, pri postrelení alebo pri vystavení extrémnemu stresu.

Vyvolaný mimotelový zážitok

Veda z tohto hľadiska nehovorí o šamanoch, ktorí údajne dokážu nadviazať spojenie s duchovnom. Za účelne vyvolaný mimotelový zážitok sa napríklad považuje ten, ktorý sa môže dostaviť ako účinok po podaní drogy alebo silné pôsobenie tiažového zrýchlenia, ktorému sú vystavovaní piloti stíhačiek a astronauti.

Hra mozgu

Vedecké skúmanie mimotelových zážitkov začalo už v roku 1955, keď kanadský neurochirurg Wilder Penfield elektricky stimuloval mozog epileptikov. Raz sa mu podarilo stimulovať pravý spánkový lalok, na čo pacient začal kričať: „Bože, opúšťam svoje telo!“

V roku 2002 skupina vedcov pacientovi s epilepsiou elektronicky stimulovala pravý bod medzi temenným a spánkovým lalokom. Pacient sa začal sťažovať na pocity, akoby padal z výšky a pozoroval z nej sám seba.

Vedci si teda s nástupom mimotelového zážitku spájajú stimuláciu konkrétnej mozgovej oblasti s názvom pravý angulárny gyrus. Nedostatkom spojenia medzi vnemovými informáciami a temenno-spánkovým lalokom môže dôjsť k nástupu ilúzií o realite, ktoré môžu vyústiť do halucinácií, ktoré sa až príliš podobajú realite, hoci z iného uhla pohľadu.

Všetci sme sa už videli z iného pohľadu – na fotografiách, v zrkadle alebo v odraze. Nie je preto ťažké predstaviť si, že náš mozog dokáže takýto obraz premeniť na ilúziu počas takzvaného mimotelového zážitku.

Otázka, prečo sa takýto zážitok môže odohrať v mysli úplne zdravého človeka, je stále otvorená. Pri iných anomáliách, ktoré sa nám bežne dejú (napríklad známe déjà vu) sa však nemôžeme čudovať.