M.Lokvencová-Husáková zosobňovala novú generáciu režisérov

Právnička, prvá slovenská divadelná režisérka a herečka Magda Lokvencová-Husáková patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti našej kultúry. V utorok 13. septembra uplynie sto rokov od jej narodenia.

Prvá manželka politika a prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR) Gustáva Husáka bola poprednou predstaviteľkou slovenskej avantgardnej divadelnej tvorby. Život tejto pokrokovej, pôvabnej, inteligentnej, ctižiadostivej a charizmatickej ženy bol plný dramatických zvratov.

Magda Lokvencová sa narodila 13. septembra 1916 v českom Pacove. Na nátlak rodičov vyštudovala právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, jej srdce si však získalo divadlo. Preto popri advokátskej práci ešte študovala herectvo na konzervatóriu a svoj profesionálny život zasvätila doskám, ktoré znamenajú svet.


Ako dvadsaťdvaročná sa Magda Lokvencová vydala za mladého, ambiciózneho intelektuála - komunistu JUDr. Gustáva Husáka, s ktorým mala dvoch synov. Od roku 1946 patril jej manžel medzi najvplyvnejšie politické osobnosti na Slovensku a ona v tom čase začala pracovať v divadle Nová scéna ako herečka a asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka. Ako prvá inscenovala na slovenských javiskách svetoznámych autorov, medzi ktorých patria Bertolt Brecht, Vladimír Majakovskij, Luigi Pirandello, Agatha Christie a mnohí ďalší. Nadväzovala na líniu medzivojnovej avantgardy, pričom sa snažila o tvorbu aktuálneho divadla, ktoré by rezonovalo s dobou. Vynikla ako režisérka komorných psychologických hier, intelektuálnej drámy i štylizovaných komédií. Na filmovom plátne sa všestranná intelektuálka predstavila vo filmoch Vlčie diery (1948), Štyridsaťštyri (1957) alebo Jánošík I., II. (1962).

V 50. rokoch 20. storočia, keď bol jej manžel G. Husák zatknutý komunistami, Magdu Lokvencovú-Husákovú prepustili z divadla za amorálne pôsobenie na členov súboru. Nejaký čas bola bez práce, potom ju "odložili" do Slovenského národného múzea (SNM), kde za tri roky položila základy divadelného archívu. Štátna bezpečnosť (ŠtB) jej s ponukou návratu do divadla navrhovala, aby sa rozviedla, čo však odmietla. Pritom už pred uväznením Gustáva Husáka bolo ich manželstvo v kríze. Až keď bol jej manžel po desiatich rokoch prepustený, rozviedla sa sním. V sezóne 1955/1956 pôsobila vo Východoslovenskom národnom divadle (VND, dnes Štátne divadlo) v Košiciach a v roku 1956 získala miesto internej režisérky opäť na bratislavskej Novej scéne.

Magda Lokvencová-Husáková zomrela 17. januára 1966 v Bratislave, deväť rokov predtým, ako sa Gustáv Husák stal hlavou štátu v bývalom Československu (1975-1989). Prvá profesionálna slovenská divadelná režisérka bola rovnako nadšená komunistka, ako jej manžel. Počas Husákovho prezidentovania ju však radšej nespomínali, nebolo isté, ako hlava štátu zareaguje. Podobný osud mal aj herec Ctibor Filčík, kvôli ktorému sa Lokvencová s Husákom rozviedla a čo jej Husák dlho nevedel odpustiť. Aj keď Filčík patril medzi uznávaných umelcov, nikdy nebol nominovaný na titul národný umelec, toto ocenenie totiž odovzdával prezident.

V roku 2014 vznikol v réžii Zuzany Liovej dokumentárny televízny film s názvom Prvá: Magda Husáková Lokvencová o tejto výraznej, zrelej a vzdelanej osobnosti, ktorá počas svojho krátkeho - ani nie päťdesiatročného – života stihla získať niekoľko prvenstiev.