Charlie Hebdo karikaturoval obete v Amatrice ako cestoviny

Rada talianskeho mesta Amatrice, ktoré nedávno postihlo ničivé zemetrasenie, podala žalobu na francúzsky satirický týždenník Charlie Hebdo za karikatúry zosmiešňujúce túto prírodnú katastrofu a jej obete.

Ako dnes informoval taliansky denník Corriere Della Sera, v zastúpení mesta žalobu podal advokát Mario Cicchetti. Namieta v nej proti karikatúre prirovnávajúcej zranené obete ničivého zemetrasenia k cestovinám pripraveným na spôsoby najtypickejšie pre túto časť Talianska: zakrvaveného muža na nich ilustrátor označil za cestoviny penne a paradajkovou omáčkou, doráňanú ženu za penne zapekané so syrom a telá obetí vyčnievajúce spod ruín zrútených domov za gratinované lazane.

V reakcii na polemiku, ktorú táto ilustrácia vyvolala, Charlie Hebdo zaradil do svojho nasledujúceho vydania karikatúru, ktorou škody napáchané zemetrasením v strednom Taliansku pripísal nie sebe, ale "mafii", a to za výstavbu budov neschopných odolávať zemetraseniam.

Italians don't kill people when they're offended. That's why we see #CharlieHebdo's cartoons all over media outlets. pic.twitter.com/zlyeKtS5r6

— Iranian Atheist (@Atheist_Iran) 4. septembra 2016

Advokát Cicchetti označil ilustrácie za "morbídnu, nezmyselnú a nepredstaviteľnú urážku obetí živlu". Uznal, že kritika, vrátane satiry, je nedotknuteľným právom, a to tak v Taliansku, ako aj vo Francúzsku. Upozornil však súčasne, že nie všetko môže byť námetom pre satiru. Dodal, že v tomto prípade obe karikatúry urážajú pamiatku obetí zemetrasenia i preživších, ako aj samotné mesto Amatrice.


Ateistický a ľavicový francúzsky týždenník Charlie Hebdo je často obviňovaný z toho, že jeho karikatúry sú príliš útočné či cynické. Vlani v januári však zažil nebývalú vlnu sympatií a podpory z celého sveta po tom, ako sa jeho redakcia v Paríži stala terčom útoku komanda islamistických radikálov, pri ktorom prišlo o život 12 ľudí - väčšinou členov či spolupracovníkov redakcie.

Zemetrasenie z 24. augusta, ktoré potihlo stredné Taliansko, si vyžiadalo 300 obetí na životoch a obrovské materiálne škody.