B. Kovačovičová-Puškárová s láskou chránila naše kultúrne dedičstvo
Svojím životom a prácou odkázala súčasným i budúcim generáciám pamiatkarov, že ochrana pamiatok si vyžaduje srdce a dušu človeka, nie je len zamestnaním, ale najmä plnohodnotným poslaním.
Historička umenia, pamiatkarka a publicistka Blanka Kovačovičová-Puškárová patrila k zakladajúcom osobnostiam moderných dejín ochrany pamiatok na Slovensku. V nedeľu 10. júla by sa dožila 90 rokov.
Svojím životom a prácou odkázala súčasným i budúcim generáciám pamiatkarov, že ochrana pamiatok si vyžaduje srdce a dušu človeka, nie je len zamestnaním, ale najmä plnohodnotným poslaním.
Narodila sa 10. júla 1926 v Bratislave. Náklonnosť ku kultúre a umeniu bola dôvodom jej rozhodnutia študovať odbor dejiny umenia a národopis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského - UK) v Bratislave. Už počas štúdia pracovala na polovičný úväzok v referáte na Povereníctve školstva, vied a umení na záchrane pamiatkového fondu. Neskôr sa jej pracoviskom stal Pamiatkový ústav, resp. Slovenský pamiatkový ústav (neskôr premenovaný na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody - SÚPSOP), kde pôsobila ako referentka pre výskum stavebných pamiatok.
Ochrana, výskum a evidencia pamiatok Slovenska sa stala pre Blanku Kovačovičovú-Puškárovú celoživotným poslaním. V roku 1951 patrila k riešiteľskému kolektívu, ktorý spracoval prvý komplexný súpis pamiatok na Slovensku. Jej hlavnou špecializáciou boli pamiatkové výskumy zamerané najmä na sakrálnu ranostredovekú (veľkomoravskú a románsku) architektúru, drevené kostoly a zvonice. V 60. rokoch minulého storočia sa už naplno zamerala na sakrálnu architektúru. Túto tému podrobne rozpracovala aj vo svojej dizertačnej práci, ktorú v roku 1969 obhájila v Ústave teórie a dejín umenia Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako významná odborníčka bola členkou autorského kolektívu, ktorý vydal Súpis pamiatok na Slovensku I. – III. (1967-1969) a za ktorý jeho autori získali v roku 1970 Cenu Dušana Jurkoviča.
Bádateľskej práci v oblasti sakrálnej architektúry by sa Kovačovičová-Puškárová bola rada venovala aj na pôde SAV, kde v roku 1972 vyhrala konkurz na miesto vedeckého pracovníka pre dejiny stredovekej architektúry, no vedenie SÚPSOP jej neumožnilo odísť. Zostala pracovať v pamiatkovom ústave a významne sa podieľala na mnohých výskumoch naprieč celým Slovenskom, za čo získala viaceré ocenenia. Okrem výskumov aktívne pracovala aj na projektovej dokumentácii k vyhláseniu objektov za kultúrne pamiatky a na vypracovaní zásad a programov pamiatkových úprav.
Aj po odchode do dôchodku uznávaná pamiatkarka intenzívne spolupracovala so svojím pracoviskom. Svoje cenné poznatky z výskumných prác odovzdala ďalej tiež prostredníctvom bohatej publikačnej činnosti. Napísala viac ako 70 odborných štúdií a článkov, vydala 10 publikácií (často v spoluautorstve so svojím manželom Ing. Arch. Imrichom Puškárom), z ktorých zaujmú najmä monografie venované mestským pamiatkovým rezerváciám a dielo o drevených kostoloch východného obradu, ktoré vyšlo v ukrajinskom jazyku.
Laureátka štátneho vyznamenania Vzorný pracovník v kultúre (1981) Blanka Kovačovičová-Puškárová zomrela 25. januára 1999 v Bratislave.
V roku 2009 jej udelili Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky in memoriam.
Svojím životom a prácou odkázala súčasným i budúcim generáciám pamiatkarov, že ochrana pamiatok si vyžaduje srdce a dušu človeka, nie je len zamestnaním, ale najmä plnohodnotným poslaním.
Narodila sa 10. júla 1926 v Bratislave. Náklonnosť ku kultúre a umeniu bola dôvodom jej rozhodnutia študovať odbor dejiny umenia a národopis na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského - UK) v Bratislave. Už počas štúdia pracovala na polovičný úväzok v referáte na Povereníctve školstva, vied a umení na záchrane pamiatkového fondu. Neskôr sa jej pracoviskom stal Pamiatkový ústav, resp. Slovenský pamiatkový ústav (neskôr premenovaný na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody - SÚPSOP), kde pôsobila ako referentka pre výskum stavebných pamiatok.
Ochrana, výskum a evidencia pamiatok Slovenska sa stala pre Blanku Kovačovičovú-Puškárovú celoživotným poslaním. V roku 1951 patrila k riešiteľskému kolektívu, ktorý spracoval prvý komplexný súpis pamiatok na Slovensku. Jej hlavnou špecializáciou boli pamiatkové výskumy zamerané najmä na sakrálnu ranostredovekú (veľkomoravskú a románsku) architektúru, drevené kostoly a zvonice. V 60. rokoch minulého storočia sa už naplno zamerala na sakrálnu architektúru. Túto tému podrobne rozpracovala aj vo svojej dizertačnej práci, ktorú v roku 1969 obhájila v Ústave teórie a dejín umenia Slovenskej akadémie vied (SAV). Ako významná odborníčka bola členkou autorského kolektívu, ktorý vydal Súpis pamiatok na Slovensku I. – III. (1967-1969) a za ktorý jeho autori získali v roku 1970 Cenu Dušana Jurkoviča.
Bádateľskej práci v oblasti sakrálnej architektúry by sa Kovačovičová-Puškárová bola rada venovala aj na pôde SAV, kde v roku 1972 vyhrala konkurz na miesto vedeckého pracovníka pre dejiny stredovekej architektúry, no vedenie SÚPSOP jej neumožnilo odísť. Zostala pracovať v pamiatkovom ústave a významne sa podieľala na mnohých výskumoch naprieč celým Slovenskom, za čo získala viaceré ocenenia. Okrem výskumov aktívne pracovala aj na projektovej dokumentácii k vyhláseniu objektov za kultúrne pamiatky a na vypracovaní zásad a programov pamiatkových úprav.
Aj po odchode do dôchodku uznávaná pamiatkarka intenzívne spolupracovala so svojím pracoviskom. Svoje cenné poznatky z výskumných prác odovzdala ďalej tiež prostredníctvom bohatej publikačnej činnosti. Napísala viac ako 70 odborných štúdií a článkov, vydala 10 publikácií (často v spoluautorstve so svojím manželom Ing. Arch. Imrichom Puškárom), z ktorých zaujmú najmä monografie venované mestským pamiatkovým rezerváciám a dielo o drevených kostoloch východného obradu, ktoré vyšlo v ukrajinskom jazyku.
Laureátka štátneho vyznamenania Vzorný pracovník v kultúre (1981) Blanka Kovačovičová-Puškárová zomrela 25. januára 1999 v Bratislave.
V roku 2009 jej udelili Cenu Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky in memoriam.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Pred 90 rokmi sa narodil herec Vladimír Brabec, známy ako legendárny major Zeman
7:13 15.05.2024Kultúra
Mal veľa priaznivcov i protivníkov, bol vyzdvihovaný aj zatracovaný. Napriek tomu, že vytvoril desiatky skvelých divadelných, filmových, televíznych i rozhlasových postáv, navždy zostal majorom Zemanom.
Vo veku 65 rokov zomrela svetoznáma slovenská speváčka
19:26 14.05.2024Kultúra
Jej nádherný hlas zaznel na scénach v Zürichu, Paríži, Madride, Mníchove, Turíne či Ríme.
Tvorca filmovej ságy Hviezdne vojny George Lucas slávi 80. narodeniny
4:03 14.05.2024Kultúra
Svetoznámy americký režisér, scenárista a producent George Lucas, ktorý svojou ságou Hviezdne vojny výrazne ovplyvnil svetovú kinematografiu a žáner sci-fi, sa dnes dožíva 80 rokov.
Noc múzeí a galérií bude 18. mája, zapojí sa vyše 130 objektov
12:49 13.05.2024Kultúra
Celoeurópske podujatie Noc múzeí a galérií sa uskutoční v sobotu 18. mája.
Tublatanka predstavuje pieseň Súboj víťazov k Majstrovstvám sveta v hokeji!
8:37 06.05.2024Kultúra
Skupina Tublatanka fandí hokeju! Rocková legenda pripravila novú pieseň Súboj víťazov pre Majstrovstvá sveta v hokeji 2024 v Českej republike pre fanúšikov slovenského hokeja.
