Záplavy narobili veľké škody poľnohospodárom

"Z doterajších hlásení je zrejmé, že najmä v okresoch Galanta, Dunajská Streda, Komárno a Bratislava, ale aj v oblasti Záhoria, bolo zaplavených alebo podmáčaných niekoľko tisíc hektárov poľnohospodárskych pozemkov," informoval Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Tamojšie poľnohospodárske plochy sú osiate prevažne kukuricou, pšenicou, jarným jačmeňom, ale aj slnečnicou a repkou.

"Najcitlivejšia z pohľadu záplav býva zelenina, ktorá sa po zaplavení vodou nemôže konzumovať, a teda ani predávať," konštatoval Nemec. Niektorí pestovatelia podľa jeho slov tento rok trpeli hneď dvakrát. "Najprv tým, že v dôsledku dlhej zimy mohli jarnú výsadbu, a teda aj prvé dodávky na trh realizovať o dva až tri týždne neskôr, čo znížilo ich tržby, a potom teraz, keď im voda zaplavila a znehodnotila úrodu alebo jej časť," dodal. Ako sa záplavy podpísali pod úrodu obilnín a olejnín, sa podľa SPPK ukáže až neskôr, dôležité bude to, ako rýchlo opadne voda z polí.

Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek sa otázkou prípadného odškodňovania zatiaľ nezaoberá, keďže čaká na konkrétne informácie o rozsahu škôd. "Potom sa k tomu vieme vyjadriť, či budeme problém riešiť cez možnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), alebo bude potrebné rokovať na úrovni ministerstva financií." uviedol.

Po povodniach je v zatopených oblastiach navyše nutné zistiť obsah ťažkých kovov, hrozbu môže podľa SPPK predstavovať aj kontaminácia jedovatými látkami, prípadne zamorenie zárodkami rôznych patogénov. "Zdravotníci upozorňujú, že poľnohospodárske plodiny, postihnuté na poliach a v záhradách priamymi záplavami, predstavujú zdravotné riziko a ľudia by ich nemali konzumovať," zdôraznil Nemec. Dodal, že ovocie na stromoch a kroch, ktoré nebolo priamo zaplavené, by sa malo dať konzumovať po dôkladnom umytí pitnou vodou.