Od Mitošinku po Kohúta: Od zvoleného hosťa po uzávierkového šéfa

Slovenská hokejová verejnosť sa vo štvrtok dozvedala šieste meno na zozname zväzových šéfov populárneho športového odvetvia. Je ním Martin Kohút, ktorý zároveň získal aj mandát zažiť druhý svetový šampionát na domácej pôde v roku 2019 ako najvyšší funkcionár Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH).

Paradoxné je, že meno prvého šéfa samostatného SZĽH sa spája s bizarnou udalosťou, ktorej sa tento rok zámerne predišlo. Rada SZĽH prijala stanovy, ktoré určili imperatív uzávierky prezidentských kandidatúr týždeň pred volebným kongresom, v kuloároch odznel aj argument "aby niekto neprišiel na kongres a neodišiel z neho ako šéf zväzu". V roku 1992 bol Ján Mitošinka síce etablovaný hokejový a futbalový tréner i metodik, ale na kongrese predsa ako hosť a plénum ho zvolilo. Nečakane navrhnutý akreditovaný účastník zhromaždenia sa stal vtedy prvým vo funkcii prvého muža vtedy jasne prvého športového odvetvia na Slovensku.

Hoci sa nevyhol mediálnemu škandálu, dnes už zosnulý Mitošinka nechal za sebou priekopnícku éru, v ktorej sa slovenský hokej vyšvihol z C-kategórie opäť do elity a je tam aj dnes bez prestávky. Už za jeho éry sa zaviedol "štatút hráča v reprezentácii", v ktorom sa špecifikovali práva a povinnosti v oblasti morálky, profesionalizmu, či individuálnej prípravy. "Po štyri a pol roku odchádzam s pocitom dobre vykonanej práce," konštatoval na konci mája 1997 na II. kongrese SZĽH Mitošinka, ktorý síce kandidatúru na šéfa opäť prijal, ale vo voľbách o pár hodín neskôr neuspel. V tajnom hlasovaní získal podporu delegátov tiež málo očakávaný kandidát, v hnutí menej známy Viktor Špakovský. Pritom volebná komisia dostala deväť návrhov na prezidenta a okrem Mitošinku a Špakovského tam boli "silné" mená - Anton Danko, Juraj Okoličány, Dušan Pašek, Dárius Rusnák, Ján Stanovský, Pavol Učeň a Marián Vávra. Kandidatúru však prijali len Mitošinka, Okoličány, Špakovský, Učeň a Vávra. Špakovský získal v záverečnom štvrtom kole volieb 54 zo 102 možných hlasov oproti Učňovi.
Táto prekvapujúca anabáza však trvala len tri letné mesiace. Na zasadnutí Rady SZĽH 13. septembra prezident Viktor Špakovský požiadal o uvoľnenie z funkcie na základe vlastného rozhodnutia. Rada jeho abdikáciu prijala. Do konania mimoriadneho kongresu SZĽH, ktorý bol zvolaný na 1. decembra, bol vedením zväzu poverený prvý viceprezident SZĽH Dušan Pašek. O necelé tri mesiace neskôr už bol Pašek na čele hnutia, ktorého zákonodarní predstavitelia vyjadrili jednomyseľnú vôľu. Túto funkciu mal zastávať do ďalšieho kongresu v roku 2002, ale tragické udalosti zmenili opäť po pár mesiacoch chod slovenských hokejových dejín.

Niekoľko dní po zimnej olympiáde v Nagane obletela krajinu šokujúca správa, že 14. marca 1998 spáchal mimoriadne populárny hokejista i funkcionár Dušan Pašek samovraždu. Doteraz nie sú uspokojivo vyjasnené okolnosti a dôvody, prečo vtedy 37-ročný charizmatický líder opustil tento svet. Právomoci zosnulého prezidenta dočasne prevzal výkonný výbor SZĽH a po tajnom hlasovaní poveril viceprezidenta zväzu Jána Stanovského riadením. Ďalší mimoriadny kongres 20. júna 1998 odštartoval naopak dlhú éru šéfovania Juraja Širokého.

Na funkciu prezidenta volebná komisia dostala návrhy s menami piatich kandidátov, z nich traja Peter Dolník, Dárius Rusnák a Marián Vávra kandidatúru neprijali a tak zostali len dvaja - Juraj Široký a Pavol Učeň. Ich voľba sa uskutočnila tajným hlasovaním. S počtom hlasov 61 z 95 zvíťazil Juraj Široký, ktorý len pár dní predtým zaujal aj pozíciu prezidenta hokejového klubu Slovan Bratislava. Mandát na hlavnú funkciu dostal do 31. mája 2002. V jeho prvom funkčnom období sa reformovali sponzorské a marketingové aktivity, systematizovali sa štruktúry realizačných tímov reprezentácií a najmä slovenský hokej dosiahol úspechy, ktorých prehustenie sa bude ťažko prekonávať. Po bronze 20-ky na MS vo Winnipegu a 18-ky vo Füssene prišli v A-kategórii MS striebro v roku 2000 v Petrohrade a najmä zlato 2002 v Göteborgu. O pár dní neskôr dostal Široký podľa očakávania ďalší mandát.

O pokračovaní prezidenta SZĽH vo funkcii do 30. júna 2006 rozhodlo 114 platných hlasovacích lístkov, Široký získal 69 hlasov, Pavol Učeň 26 a Marián Vávra 9. Staronový prezident ako ďalšie plánované kroky zdôraznil zvýšenie štátnych dotácií, výstavbu hál a zavedenie inštitútu videorozhodcov na každom štadióne. Jeho druhé obdobie sa začalo opäť bombasticky, lebo A-tím v nasledujúcej sezóne získal bronz v Helsinkách a pár týždňov predtým v apríli 2003 dobyla striebro v Jaroslavli reprezentácia SR18. V ďalšom období však došlo k rozporom predovšetkým s Petrom Šťastným, ktorý sa stal kritikom hlasným hnutia a osoby Juraja Širokého po tom, ako sa najprv "rozkmotril" pred ZOH 2006 so šéftrénerom Františkom Hossom a potom ho zväzová exekutíva zbavila funkcie generálneho manažéra národného tímu.

Peter Šťastný bol aktívny už pred kongresom v roku 2006, ale uspel opäť jeho spolupracovník a postupne jeho znepriatelený rival v hnutí. Šťastný ako jediný protikandidát sa vzdal možnosti, aby o ňom hlasovali a ešte pred voľbou kongres opustil. Širokému dalo tretí mandát na šéfa SZĽH 103 zo 114 voliacich delegátov. Mediálne známy podnikateľ presadil aj logické predĺženie mandátu na 5 rokov z dôvodu zavŕšenia cyklu príprav a organizácie MS 2011 v Bratislave a Košiciach. Usporiadateľsky krajina uspela, ale na medzinárodnej súťažnej úrovni sa v týchto piatich rokoch fanúšikovia netešili zo žiadneho výrazného úspechu, naopak, v roku 2008 A-tím tvrdo bojoval o uchovanie príslušnosti v 16-člennej najvyššej kategórii MS.
Široký však ma v pláne ukončiť svoju éru šéfovania po domácich MS a prostredníctvom funkcie šéfa organizačného výboru pripravil svojho nástupcu. Igor Nemeček na prahu leta 2011 volebného protikandidáta na kongrese nemal. Skúseného hokejového funkcionára zvolili s prehľadom, keď potrebnú nadpolovičnú väčšinu zo 108 prítomných delegátov získal 96 hlasmi. V Nemečkovej ére bol na fóre šampionátov úspešný začiatok a koniec - "áčko" získalo na MS 2012 v Helsinkách striebro a 20-ka teraz na začiatku roka v Toronte bronz. O pár dní na to sa Slovensko dozvedelo, že v roku 2019 usporiada druhý turnaj A-kategórie MS v ére samostatnosti.
Počas tejto udalosti však už Nemeček nebude pôsobiť na najvyššom poste, hoci vlani v júni dostal na to mandát Na riadnom 8. kongrese SZĽH získal 58 hlasov, jeho protikandidát Richard Lintner len 45. Lenže v hnutí to v najbližších mesiacoch iskrilo, z hráčskej sféry vzišiel bojkot a tak sa Nemeček zaviazal k mimoriadnemu kongresu na záver sezóny. Na konci mája sa uskutočnilo zasadnutie Rady SZĽH, Legislatívna komisia spracovala všetky požiadavky, pozmeňujúce i doplňujúce návrhy do nových Stanov SZĽH a následne sa v júni uzavreli kandidátky na šéfa SZĽH. Igor Nemeček svoju nomináciu prekvapujúco odmietol a z dvojice Tibor Turan - Miroslav Kohút vzišiel víťazne ten, ktorého širšia hokejová verejnosť poznala málo. Kontinuita však zostáva zachovaná, lebo Kohút od vlaňajška pôsobil v Nemečkovom výkonnom výbore.