Od druhej svetovej vojny nebolo na svete toľko krízových situácií

Od druhej svetovej vojny nebolo na svete toľko krízových situácii, ako je teraz. Myslí si to Zuzana Vatráľová, vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku (IOM SR). Krízu vníma práve cez migráciu. Tvrdí, že za ňu môžu nielen konflikty a miestne nepokoje, ale aj environmentálne zmeny.

"Najnovším príkladom je Sýria, kde sa ľudia v dôsledku sucha presťahovali z vidieka do miest, vznikli tam tenzie pre nedostatok potravy, čo prispelo k politickej nestabilite. A v dôsledku iných okolností to tam dospelo k otvorenému konfliktu," povedala Vatráľová. Pojem migrácia nevnímajú podľa nej všade rovnako. Európa sa pozerá na svoje hranice prísne a rigidne, v niektorých častiach Afriky je to voľnejšie.

"V krajinách, kde prebiehajú vojnové konflikty, sa humanitárnym pracovníkom veľmi ťažko strategicky pôsobí," povedal Branislav Tichý z občianskeho združenia Človek v ohrození. Situácia je tam podľa neho často neprehľadná, čo komplikuje distribúciu humanitárnej pomoci. "Ťažko sa niekedy odhaduje, cez koho tú pomoc poskytnúť, aby to nebolo kontraproduktívne a aby to nebolo vnímané ako zásah do vnútorných záležitostí," doplnila Vatráľová.

V oblasti humanitárnej pomoci Tichý štátu vyčíta, že do postihnutých krajín posiela materiál a nie peniaze. "Prispieva to k ťažkopádnosti. Materiálnu pomoc je totiž nutné na dané miesto nejakým spôsobom dopraviť, čo môže trvať aj mesiac. Príkladom je naša reakcia na minuloročné zemetrasenie v Nepále, kedy to štátu trvalo až päť týždňov," povedal. Rýchlosť zásahu je pritom podľa neho kľúčová. Potvrdzuje to i Vatráľová. Slovensku sa to podľa nej podarilo počas konfliktu v Gruzínsku. "Štát vtedy prispel 100.000 dolármi v čase, keď väčšie krajiny o pomoci ešte len rozhodovali," podotkla. Rýchla pomoc je podľa nej efektívna a krajiny si ju vážia.

Slovenská republika poskytla v roku 2015 rozvojovú pomoc vo výške 78 miliónov eur. Na bilaterálnu pomoc išlo 17 miliónov eur a na multilaterálnu 61 miliónov eur. Pomoc putovala prioritne na Ukrajinu, do Kene a Moldavska. V porovnaní s predchádzajúcim rokom narástla o 27 percent z dôvodu navýšenia príspevkov Slovenska do medzinárodných organizácií a prostriedkov na humanitárnu pomoc SR.

Ministerstvo zahraničných vecí v oblasti rozvojovej spolupráce čelilo predovšetkým trom výzvam – aktívnemu podieľaniu sa na príprave novej medzinárodnej rozvojovej architektúry po roku 2015, efektívnemu implementovaniu konkrétnych programov a projektov rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci pod hlavičkou SlovakAid a uskutočňovaniu dôležitých systémových zmien v zabezpečovaní rozvojovej spolupráce.