Najzaujímavejšie fakty o inteligencii

IQ je súhrnné skóre, ktoré sa skladá z výsledkov rôznych testov, ktoré preverujú naše premýšľanie, pamäť, získané vedomosti a ich aplikáciu a tiež rýchlosť, akou náš mozog spracúva informácie a vyhodnocuje ich. Kompletný IQ test trvá viac než hodinu a vykonáva ho školený pracovník. Takže kvízy, ktoré často vidíte na internete, o vašej skutočnej inteligencii nič nepovedia.

Väčšina ľudí má priemerné IQ

Priemerné IQ sa pohybuje na hodnote 100. Väčšina ľudí, ktorých za život stretnete, bude mať práve takúto hodnotu, prípadne o pár bodov vyššiu. Iba 2,2 percent populácie má IQ nad 130.

Vyššie IQ chráni pred skorým úmrtím

Tento fakt môže znieť nepríjemne, no ľudia s vyšším IQ majú tendenciu žiť dlhšie a lepšie, než ostatní. Existuje niekoľko dôvod, prečo to tak môže byť. Jedným z nich je fakt, že ľudia s vyšším IQ zvyčajne zarábajú viac a tým pádom si môžu dovoliť nielen kvalitnejší zdravotnú starostlivosť, ale aj kvalitnejšie jedlo.

Ďalším dôvodom môže byť to, že inteligentnejší ľudia sa viac vyhýbajú potenciálne nebezpečnému a rizikovému správaniu, teda sú dosť bystrí na to, aby mali menej nehôd, úrazov a tiež sa vyhli nezdravému životnému štýlu.

IQ sa spája s úspešnou kariérou a bohatstvom, ale nie so šťastím

Tak, ako úmrtnosť, aj v spojení s kariérou a bohatstvom nám vyššie IQ prináša lepšie výsledky. Človek by čakal, že tieto fakty budú viesť k pocitu šťastia. Vzťah šťastia a inteligencie je ale špecifický. Korelácia je síce väčšinou pozitívna, no v menšom množstve, než by sme čakali. Žeby pocity nešťastia spôsobovalo práve premýšľanie a väčší rozhľad?

Najvyššie IQ máme v 20-tke, potom hodnoty pomaly klesajú

Zhruba vo veku od 23-26 rokov máme najvyššie IQ. V tomto veku máme v mozgu nahromadené najväčšie množstvo znalostí a máme aj najlepšie predpoklady na úspešné riešenie nových problémov a situácií.

Tieto údaje sú veľmi dôležité, najmä v náväznosti na neurodegeneratívne ochorenia.

Inteligenciu si môžete uchovať až do staroby

V predchádzajúcom odseku sme síce napísali, že IQ pomaly s vekom klesá, no nejde o žiadne drastické zmeny. Ak ste mali nadpriemernú inteligenciu ako dieťa, pokiaľ vás nezastihne žiadne neurodegeneratívne ochorenie, máte veľkú šancu si uchovať pomerne vysoké IQ až do smrti.

Genetika nie je jediný faktor, ktorý rozhoduje o inteligencii

Ak vaši rodičia nemali nadpriemerné IQ, nemusíte mať obavy. Genetika totiž tvorí iba polovicu našej inteligencie. Zvyšok ovplyvňuje naše bezprostredné okolie. To, aký máme prístup a dostupnosť jedla (výživy) od malička, naša zdravotná starostlivosť a tiež prístup ku vzdelaniu majú silný dopad na výšku IQ.

Tieto faktory sa ale ťažko presne pomenúvajú a ešte ťažšie sa meria ich skutočný dosah v číslach na IQ. Je ale nesporné, že vplyv skutočne majú.

Celkovo sa IQ ľudstva pomaly zvyšuje

Každú dekádu sa celkové IQ ľudí v priemere zvyšuje o dva až tri body. Tento fenomén sa nazýva Flynnov efekt a spája sa s rastúcou kvalitou zdravotníctva, školstva a tiež lepšej výživy pre bábätká a deti. Stúpajúce IQ môže byť tiež znakom toho, že spoločnosť ako celok kladie čoraz väčší dôraz na vedomosti, ako hlavný pohon nášho pokroku.

Podstúpili ste niekedy skutočný IQ test? Aké skóre ste dosiahli?