Ak deti trpia syndrómom zavrhnutého rodiča, súdy to ťažko vyhodnocujú

Syndrómom zavrhnutého rodiča (SZR) trpia na Slovensku podľa Rady pre práva dieťaťa (RPPD) desaťtisíce detí. Tá sa snaží o "legitimizáciu tejto psychickej poruchy" v slovenskom poručníckom súdnictve.

Američania ju v piatom vydaní DSM – katalógu Americkej psychiatrickej asociácie zaradili ako samostatnú diagnózu. "Niet lepšej správy," povedala Radka Cao, špeciálna pedagogička a aktivistka rady. Podľa tohto katalógu niekedy postupujú aj slovenskí lekári.

Určenie syndrómu za diagnózu je podľa medzinárodných odborníkov "kľúčový fakt", pretože teraz nemožno povedať, že vzťahové problémy medzi rodičom a dieťaťom nie sú psychiatrickou diagnózou. Súdy totiž podľa nich niekedy zlyhávajú pri rozhodovaní o deťoch, pretože stav zmanipulovaných detí nevedia vyhodnotiť a môže tak dôjsť k segregácii, najmä "rodičovského statusu otca".

Podobné diagnostiky ako americký katalóg rozoznáva podľa Cao aj európsky katalóg chorôb MKCH-10, ktorý je základom diagnostiky na Slovensku. "Ich vymedzenie v ňom však nie je také pregnantné z hľadiska emočného zneužívania detí ako v prípade amerického katalógu," upozornila aktivistka.

Syndróm zavrhnutého rodiča odborníci v katalógu zadefinovali ako "vzťahové problémy medzi rodičom a dieťaťom, keď dochádza k úmyselnému verbálnemu alebo príznačnému konaniu rodiča alebo opatrovníka dieťaťa, ktorého následkom alebo predpokladaným možným následkom, je značná psychická ujma u dieťaťa".

Generálny manažér RPPD Jozef Tinka upozornil, že dieťa, ktoré trpí SZR, bezdôvodne pripisuje zavrhnutému rodičovi negatívne vlastnosti, prejavuje voči nemu nepochopiteľný odpor a pociťuje odcudzenie. "Slovenské súdy tento stav vyhodnocujú schematicky – dieťa rodiča nechce, tak mu styk obmedzíme, respektíve zakážeme," poznamenáva. SZR podľa neho deštruuje osobnosť detí a ničí im život i v dospelosti. "Zanecháva trvalé následky, ktoré sa nedajú vyliečiť, iba zmierniť," dodal.