Putin nazval výstavbu mosta cez Kerčský prieliv historickou misiou

Pripojenie Krymského polostrova k Ruskej federácii nebude predmetom žiadnych rokovaní na medzinárodnej scéne. Zdôraznil to dnes v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, ktorý tým komentoval výzvu EÚ k členským krajinám OSN, aby sa pripojili k sankciám uvaleným na Rusko v dôsledku pričlenenia Krymu k subjektom Ruskej federácie.

Rusko nerokovalo a nebude s nikým rokovať o svojich regiónoch, vyhlásil Peskov. Dodal, že v danom prípade treba mať "absolútny rešpekt" k vôli krymských občanov, ktorú vyjadrili pred dvoma rokmi v referende o pripojení Krymu k Rusku.


"O tom sa nemôže viesť diskusia," vyhlásil hovorca. Podľa jeho slov "toto nie je otázka, ktorá by mohla byť predmetom akýchkoľvek rokovaní na medzinárodnej scéne."

V rámci spomienkových podujatí dnes ruský prezident Vladimir Putin pricestoval na ostrov Tuzla, aby sa oboznámil s postupom prác pri výstavbe mosta cez Kerčský prieliv.

Počas návštevy na Kryme sa Putin ešte stretne aj s najvyšším vedením tohto regiónu, aby spoločne posúdili plnenie federálneho programu sociálno-ekonomického rozvoja Krymu a Sevastopola.

O výstavbe mosta cez Kerčský prieliv začali Rusko a Ukrajina diskutovať už v prvých rokoch 21. storočia. Po pripojení Krymu k Rusku tento projekt nadobudol pre Moskvu osobitný význam vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť bezproblémové prepojenie polostrova so zvyškom Ruska a pritom sa vyhnúť územiu Ukrajiny. V súčasnosti sú Krym a Rusko spojené letecky alebo trajektom.
Putin nazval výstavbu mosta cez Kerčský prieliv historickou misiou

Za "historickú misiu", ktorá nemohla byť realizovaná v 20. storočí, označil dnes ruský prezident Vladimir Putin výstavbu mosta cez Kerčský prieliv spájajúceho pevninské Rusko s Krymom.

Slová ruského prezidenta zazneli na schôdzi vlády venovanej sociálno-ekonomickému rozvoju Krymu a Sevastopola. Konala sa na ostrove Tuzla, ktorý leží uprostred Kerčského prielivu, informovala agentúra TASS.

Putin pricestoval na Krym v deň druhého výročia podpísania zmluvy o pripojení Krymskej republiky a Sevastopola ako mesta s federálnym významom k Ruskej federácii.

Pripomenul, že plán postaviť most bol po prvý raz iniciovaný v roku 1910 za cára Mikuláša II, zmarila ho však prvá svetová vojna. Druhý pokus sa konal v roku 1930, prišla však druhá svetová vojna.

"Nacistickí okupanti sa tu pokúsili postaviť most. Ich zámerom bolo postaviť most, ktorý vydrží desiatky rokov, a ruské velenie sa rozhodlo, že nebude bombardovať tento úsek, aby ušetrilo to, čo sa urobilo," povedal Putin. Doplnil, že po vojne bol postavený provizórny most, ktorý však zničil plávajúci ľad.

"Naši predchodcovia chápali dôležitosť mosta medzi Krymom a Kaukazom a snažili sa tento projekt realizovať. Dúfajme, že my budeme tými, ktorí naplnia túto historickú misiu," dodal šéf Kremľa.
Krym bol k Rusku pripojený na základe referenda, ktoré sa na polostrove konalo 16. marca 2014 a takmer 97 percent voličov sa v ňom vyslovilo za pripojenie polostrova k Ruskej federácii. O dva dni neskôr, 18. marca 2014, bola podpísaná zmluva o prijatí Krymskej republiky a Sevastopola ako mesta s federálnym významom k Ruskej federácii, pričom získali štatút jej subjektov.

Ukrajina, pod ktorej správu Krym dovtedy patril, ako aj USA a EÚ však odmietli uznať nezávislosť Krymu a jeho spojenie s Ruskom. V odvetnom kroku Západ uvalil na fyzické a právnické osoby v Rusku sankcie, ktoré sa rozšírili po vyhlásení samozvaných republík na východe Ukrajiny, ako aj na základe podozrenia, že Rusko poskytuje proruským separatistom v Donbase vojenskú pomoc.