Bratislavský Febiofest štartuje kontroverzná snímka Já, Olga Hepnarová

Slovenská premiéra filmu režisérskeho dua Tomáš Weinreb a Petr Kazda Já, Olga Hepnarová odštartuje dnes v Bratislave 23. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest. Ide o existenciálnu drámu ženy, ktorá v roku 1973 nasadla do nákladného auta a v centre Prahy zabila osem ľudí. Mladá vrahyňa svoj čin považovala za akt pomsty spoločnosti, ktorá jej podľa nej celý život ubližovala.

"Bol s úspechom uvedený na Berlinale, kde otváral sekciu Panorama. Je to film, ktorý získal veľmi kontroverzné reakcie, či už pozitívne alebo negatívne. Časť zahraničného publika sa domnievala, že zobrazuje československú súčasnosť a pritom je to film, ktorý sa vracia do 70. rokov," povedal pre TASR umelecký riaditeľ MFFK Febiofest Přemysl Martinek. "Ukazuje sa, že tvorcom sa podarilo z príbehu poslednej popravenej ženy v histórii Československa, vyabstrahovať univerzálny príbeh o tom, akým spôsobom sa jedinec konfrontuje so spoločnosťou," dodal k česko-poľsko-francúzsko-slovenskému filmu, ktorý ponúka pohľad na traumatický život aj čin titulnej postavy z určitého odstupu tak, aby sa emotívne neprikláňal na stranu Olgy Hepnarovej. Súčasne je aj drámou ľudí z jej okolia a jeho tvorcovia sa snažia nájsť príčiny jej strašného agresívneho aktu.

Počas otváracieho ceremoniálu Febiofestu v Kine Lumiére udelia Výročné ceny Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK), hlavného organizátora podujatia. Filmový maratón ponúkne počas siedmich dní v desiatich programových sekciách takmer 150 titulov z celého sveta. Premieta sa v piatich kinách (Kino Lumiére, Mladosť, Foajé, Klap VŠMU, Artkino za zrkadlom). V programe sú premiéry noviniek domácej kinematografie, predpremiéry čerstvých oscarových filmov, prvé slovenské uvedenia snímok ocenených na svetových festivaloch, projekcie archívnych diel aj stretnutia s európskymi osobnosťami filmu.

Sekcia Slovenská filmová krajina venovaná domácej filmovej tvorbe predstaví až desať premiérových filmov. Nebude chýbať 5. október, debut fotografa a kameramana Martina Kollára, ktorý mal svetovú premiéru na festivale v Rotterdame, dokument Roberta Kirchhoffa a Filipa Remundu Para nad riekou či nové diely z televízneho cyklu Prvá.

V súťažnej sekcii V strede Európy sa tento rok stretne dvadsiatka krátkych filmov z regiónu V4 a Rakúska. "Diváci sa môžu tešiť na český film Furiant, ktorý bol ocenený v Sundance, na slovenský Chronos, ktorý veľmi úspešne reprezentoval Slovensko na festivaloch krátkych filmov po celom svete. Medzi filmami, ktoré budú súťažiť o hlavnú cenu 3000 eur, nájdu aj oscarového nominanta Všetko bude v poriadku z Rakúska alebo najnovší film Miry Fornay Záhradníci," priblížil súťažnú kolekciu Přemysl Martinek.

Febiofest vzdá poctu D. Trančíkovi

Poctu slovenskému režisérovi a scenáristovi Dušanovi Trančíkovi vzdá 23. Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest, ktorý sa dnes začína v Bratislave. Za osobnej účasti Dušana Trančíka festival premietne jeho krátkometrážne filmy Fotografovanie obyvateľov domu (1968), Šibenica (1969) a Tryzna (1969) z obdobia 60. rokov, z ktorých dva nakrútil ešte počas študentských rokov na pražskej FAMU.

"Filmami Fotografovanie obyvateľov domu a Šibenica ukončil štúdium strihovej skladby na FAMU, film Tryzna vznikol počas jeho pôsobenia v Štúdiu krátkych filmov v Bratislave, kde nakrútil aj niekoľko ďalších výnimočných dokumentov ocenených na domácich i zahraničných festivaloch," TASR informovala Simona Nôtová zo Slovenského filmového ústavu (SFÚ), ktorý je spoluorganizátorom Febiofestu a filmy zo svojich zbierok predstaví v niekoľkých festivalových sekciách. Všetky Trančíkove snímky uvedie v reštaurovanej digitálnej verzii v nedeľu 20. marca o 18.00 h.

Z archívnych fondov SFÚ si diváci môžu pozrieť filmy aj v sekcii Zrkadlo minulosti. Nastavia ho dva reštaurované a digitalizované filmy - Fontána pre Zuzanu (1985) Dušana Rapoša a strihový dokument Papierové hlavy (1995) Dušana Hanáka o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 - 1989. Pod názvom Kino-pravda, kino-lož táto sekcia ponúkne v nedeľu 20. marca o 17.30 h aj osem krátkych filmov z rokov 1949 - 1968. Pásmo v dramaturgii filmovej historičky Evy Filovej tvoria snímky Lož má krátke vlny (1949) Františka Kudláča a Jiřího Hečla, Oslobodená dedina (1949) Waldemara Senta, Byty z panelov (1956) Štefana Ondrkala, K udalostiam v Maďarsku (1956) Ladislava Kudelku a Michala Rábeka, Chlieb a kvety (1957) Vladimíra Bahnu, 12 rozhnevaných predsedov 12 neúrodných rokov (1963) Jaroslava Pograna, Stavba (1966) Ladislava Kudelku a Ideály (1968) Štefana Kamenického.

Súčasťou festivalu bude aj program pre filmových profesionálov Industry Days - prezentačná platforma aj pre slovenské filmy a tvorcov. V rámci nej sa 22. marca o 11.00 h uskutoční prezentácii pripravovaných filmov Works in Progress, na ktorej tvorcovia a producenti predstavia svoje projekty filmovým profesionálom, novinárom, ale aj širšiemu publiku. Odprezentovaných má byť 11 slovenských projektov. V programe Industry Days figuruje aj panel na tému Slovenský film v českom audiovizuálnom prostredí, uskutoční sa v stredu 23. marca o 11.00 h. Na podujatí sa zúčastnia filmoví profesionáli zo zahraničia, medzi nimi Stefan Laudyn, riaditeľ filmového festivalu vo Varšave, Andrei Tanasescu z MFF Toronto či Katarzyna Siniarska zo spoločnosti New Europe Film Sales.

Febiofest organizuje Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK). V Bratislave potrvá do 23. marca. Filmy SFÚ premietne v Kine Lumiére, kde sa uskutoční aj prezentácia Works in Progress a avizovaný panel Slovenský film v českom audiovizuálnom prostredí.