Človek domestikoval psa skôr, ako sa predpokladalo

Ako uviedli vedci, kosť patrila s najväčšou pravdepodobnosťou jedincovi, ktorý predstavoval prechodnú formu medzi vlkom a psom. Na základe tohto tvrdenia odhadujú, že domestikácia psov sa udiala už pred 40-tisíc až 27-tisíc rokmi.

O presnom čase vedci naďalej vedú debaty

Dnešné psy sú potomkovia divých vlkov, ktorých skrotil človek. Hoci je známe, že sa to stalo v prehistorických dobách, o presnom čase vedci naďalej vedú debaty. Podľa predošlého výskumu založeného na porovnávaní genetickej informácie súčasných vlkov a psov, zdomácnenie psa nastalo niekedy pred 16-tisíc až 11-tisíc rokmi, pričom tento výpočet vyplýva z odhadu rýchlosti mutácii v genóme.

Love Dalén zo švédskeho Prírodovedného múzea vysvetlil, že genóm z objavenej kosti ukázal, že tieto mutácie boli o polovicu pomalšie, z čoho vyplýva, že domestikácia psa sa udiala omnoho skôr.

"Rozdiel medzi predošlými genetickými výskumami a naším je v tom, že môžeme priamo porovnávať rýchlosť evolučných zmien u psa a vlka. Objavili sme, že prvé oddelenie predchodcu psa sa muselo uskutočniť v staršom časovom období," priblížil Pontus Skoglund z Harvardskej lekárskej školy.

Kosť objavili v sibírskom permafroste

Ako prezradil Dalén, kosť, pravdepodobne rebro, objavil v sibírskom permafroste. Vlk najskôr patril k populácii obývajúcej eurázijskú stepnú tundru počas poslednej ľadovej doby. "Myslím, že jedným z najjednoduchších vysvetlení je, že títo lovci a zberači chytili mláďatá vlka a držali ich ako hliadky pred veľkými predátormi ako medveď, jaskynný lev a tiež pred inými nebezpečnými cicavcami ako mamuty, srstnaté nosorožce či inými ľuďmi," povedal Dalén.

Nájdená kosť navyše obsahuje vysoký počet génov spoločných so psími plemenami sibírsky husky či grónsky pes. "Najpravdepodobnejšie vysvetlenie je, že populácie sibírskych domácich psov sa krížili s miestnymi vlkmi, keď s ľuďmi putovali do severných zemepisných šírok," uviedol Skoglund. Vedci o objave napísali v časopise Current Biology.