Arméni si pripomenuli masakru, uplynulo sto rokov

Ruský prezident Vladimir Putin, francúzsky prezident François Hollande a ďalší vysokí funkcionári sa v piatok ráno zhromaždili pred pamätným komplexom Cicernakaberd v Jerevane venovanom genocíde Arménov.

Prišiel aj Charles Aznavour

Každý z lídrov vložil jednu žltú ružu do stredu pamätného venca v tvare nezábudky, kvetu, ktorý si krajina vybrala ako symbol tohoročnej spomienky na masakru. "Nikdy nezabudneme na tragédiu, ktorou si prešiel váš ľud," povedal Arménom na podujatí Hollande. Putin vo svojom príhovore varoval pred nebezpečenstvom nacionalizmu a tiež pred "rusofóbiou".

Medzi členmi francúzskej delegácie bol aj 90-ročný spevák Charles Aznavour, ktorý sa narodil v Paríži do arménskej rodiny, ktorá masakru prežila. Pre mnoho Arménov výročie masakry neznamená len smútok, ale je aj spomienku na historickú odolnosť národa. "V tento deň cítime veľkú historickú bolesť, avšak zároveň aj veľkú historickú silu," vyjadrila svoje pocity Nadežda Antonjanová, učiteľka z Jerevanu.

Odporúčame:

Rakúšania si pripomenuli masakru Arménov, Erdogan obviňuje

Pápež pobúril Turecko, predvolali si veľvyslanca Vatikánu

Arménsko odstupuje od mierových dohôd s Tureckom

Erdogan genocídu popiera

Genocídu Arménov vo svojej kázni nedávno spomenul aj pápež František a Európsky parlament následne vyzval Turecko, aby tento termín uznalo. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že predkovia jeho národa nikdy žiadnu genocídu nespáchali a "arménske tvrdenia o udalostiach z roku 1915... sú všetky neopodstatnené a nepodložené."

Turecký premiér Ahmet Davutoglu začiatkom týždňa kondoloval potomkom obetí, označeniu zabíjania pojmom genocída sa však vyhol. Naproti tomu turecký minister pre záležitosti EÚ Volkan Bozkir sa v piatok ako prvý z tureckých štátnikov zúčastnil na arménskej spomienkovej bohoslužbe v Istanbule. "Rešpektujeme bolesť, ktorou si prešli naši arménski bratia... Nie sme v žiadnom prípade proti spomienke na túto bolesť, " povedal na ceremónii.

Kresťanov vraždili, aby sa nepridali k Rusku

Dvadsiatyštvrtý apríl je v histórii Arménska dňom, keď bolo v roku 1915 asi 250 arménskych intelektuálov osmanskými Turcami zadržaných a následne popravených, čo je považované za prvý krok vedúci k nasledovnej masakre, pri ktorej zahynulo podľa odhadov niektorých historikov asi 1, 5 milióna arménskych kresťanov.

Tých Osmanská ríša vyvražďovala pre obavy, že by sa mohli pridať na stranu Ruska, ktoré bolo jej nepriateľom v prvej svetovej vojne. Udalosť mnoho historikov vníma ako prvú genocídu 20. storočia.

Turecko ako nástupca Osmanskej ríše však takéto tvrdenia vylučuje a hovorí, že počet obetí je zo strany Arménska umelo nafúknutý. Podľa jeho vlastných odhadov v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov.