Arménsko odstupuje od mierových dohôd s Tureckom

Dohoda mala priniesť tiež ukončenie storočia trvajúceho sporu a nepriateľstva medzi krajinami, ktoré pramenia z masakry Arménov osmanskými Turkmi v roku 1915 a následného neuznania genocídy zo strany Turecka.

Dohoda by pomohla obom krajinám

Ratifikačný proces brzdili nacionalisti na oboch stranách snažiac sa upraviť znenie dohody vo svoj prospech. Mnoho Arménov požadovalo uznanie genocídy, čomu sa Ankara vzpierala. Dohodu tak neratifikoval parlament ani jednej z krajín.

Dohoda by chudobnému vnútrozemskému Arménsku priniesla ekonomický zisk a Turecku by výrazne zlepšila kredit ako kandidujúcemu štátu na vstup do EÚ a zároveň mu pomohla získať strategický vplyv v južnom Kaukaze.

Arménsko bolo pripravené na zlyhanie

"Boli sme pripravení na úplné urovnanie našich sporov s Tureckom, boli sme však pripravení aj na zlyhanie," uviedol Sargsjan v liste adresovanom parlamentu. Turecko obvinil z nedostatku politickej vôle pri hľadaní riešenia. "Svetu by malo byť jasné, koho chyba je, že posledná zatvorená európska hranica sa neotvorila," dodal.

Arménsko, 3,2 miliónová krajina, si tento rok pripomína už 100. výročie masakry. Moslimskí Turci súhlasia s tvrdením, že mnoho arménskych kresťanov zomrelo v partizánskych bojoch, ktoré sa začali v roku 1915. Popierajú však, že by sa ich počet vyšplhal na 1,5 milióna a bolo ho možné označiť termínom genocída, ako to robia západní historici a zahraničné parlamenty.