Láska je stredobod medzi citom a vášňou, tvrdila Margita Figuli

Slovenská spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež Margita Figuli zomrela 27. marca pred 20 rokmi. Významná predstaviteľka lyrizovanej prózy je známa ako autorka úspešnej novely Tri gaštanové kone (1940). S jej bohatým metaforickým štýlom sa mohli čitatelia stretnúť tiež v rozsiahlom štvorzväzkovom románe Babylon (1946). Popredná reprezentantka modernej slovenskej literatúry bola držiteľkou titulov Zaslúžilá umelkyňa (1964) a Národná umelkyňa (1974).

Margita Figuli sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra do roľníckej rodiny. "Po narodení nebola som vítaným dieťaťom. Otec a celá rodina čakali po dvoch dcérach konečne syna. Zanevreli na mňa, ale i na matku Júliu", zaspomínala si autorka po rokoch. Ľudovú školu vychodila v rodisku, neskôr získavala vedomosti na gymnáziu a v meštianskej škole v Dolnom Kubíne. Po maturite na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici odišla budúca spisovateľka do Bratislavy a zamestnala sa ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. V roku 1941 ju z práce prepustili za odvážnu pacifistickú novelu Olovený vták (1940), v ktorej vyjadrila protest proti vojne. Vojnové roky 1941 až 1945 strávila Margita Figuli vo Vyšnom Kubíne a začala sa venovať literárnej činnosti.

Po časopiseckých začiatkoch v Živene, Slovenských pohľadoch a Eláne spisovateľka knižne debutovala s novelou Uzlík tepla (1936). Zaradila ju aj do nasledujúcej knihy desiatich noviel Pokušenie (1937) z prostredia sociálnej a spoločenskej periférie, v ktorých dominuje téma lásky a s ňou spojené medziľudské vzťahy. Najvýznamnejším dielom Margity Figuli sa stal román Tri gaštanové kone (1940), neskôr prenesený aj na filmové plátno. Pôsobivou lyrizovanou formou stvárnila príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom nakoniec zvíťazila čistá láska. Tento príbeh pripomína v mnohom atmosféru ľudovej rozprávky podanej vznešeným štýlom a poetickým jazykom, čím sa zaraďuje medzi vrcholné diela slovenskej literatúry. V roku 1946 vyšiel úspešnej autorke monumentálny historický 4-zväzkový román s názvom Babylon (1946). Dielo zobrazujúce posledné obdobie existencie Novobabylonskej ríše so všetkými znakmi krízy otrokárskej spoločnosti vynieslo v roku 1947 Figuli národnú cenu. Po roku 1948 jej tvorbu podrobili kritike a jej nútené odmlčanie trvalo až do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť (1956). V ňom umelkyňa zachytila svoje detstvo i život ľudí na chudobnej, ale krásnej Orave počas rokov prvej svetovej vojny. Autobiografický charakter má tiež memoárová esejistická próza Ariadnina niť (1964). Posledným dielom Margity Figuli bol román z prostredia ženského kolektívu fabriky na Orave Víchor v nás (1974). Je tiež autorkou rozhlasovej hry Sen o živote alebo Život Shelleyho (1942), libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959) či veršovanej Balady o Jurovi Jánošíkovi (1980). Sporadicky sa venovala publicistike a prekladala z češtiny.

V roku 1954 sa významná predstaviteľka naturizovanej prózy stala členkou prvého výboru Literárneho fondu spolu so spisovateľmi Pavlom Horovom, Andrejom Mrázom a Ľudom Zúbkom. S manželom Jozefom sa zoznámila pod viechou po skončení prednášky o Martinovi Kukučínovi.

Margita Figuli zomrela 27. marca 1995 v Bratislave ako osemdesiatpäťročná. "Z tuhej roboty a tuhého rozmýšľania, ale aj z túžby po kráse a pravde sa zrodila moja literárna tvorba", priblížila Margita Figuli svoje spisovateľské pohnútky.