Daňovú licenciu poslanci nezrušili, malé firmy si nepolepšia

Aktuálnou novelou trpia malé firmy

Predchádzajúca novela zákona o dani z príjmov, ktorú schválila vláda strany Smer-SD v roku 2013, upravuje daňové licencie právnických osôb v rozpätí od 480 eur do 2880 eur ročne. Súčasné nastavenie daňových licencií má podľa predkladateľov novely likvidačný potenciál na množstvo malých firiem, ktoré sú z objektívnych dôvodov v strate.

Aktuálne nastavenie sa zároveň podľa nich veľmi nedotýka podvodníkov, pretože tí disponujú dostatočnými ušetrenými zdrojmi na úhradu licencií. Návrh predložili poslanci Jana Kiššová, Jozef Mihál, Ľubomír Galko, Lucia Nicholsonová, Martin Poliačik, Peter Osuský, Eugen Jurzyca a Juraj Droba.

Odporúčame:

Podnikatelia si nepolepšia, odvody sa zvýšia aj v roku 2016

Sú známi Podnikatelia roka 2014, cenu získali muž a žena

Podnikateľské prostredie sa zhoršuje, problémom sú aj dane

Drobní podnikatelia tvoria ekonomiku

Ako v rozprave k tomuto návrhu uviedla poslankyňa za SaS Jana Kiššová, ak chce štát zabrániť daňovým únikom, mal by sa zamerať na "veľké ryby" a mal by zefektívniť daňové kontroly. Mal by sa podľa nej orientovať na firmy, ktoré majú státisícové ročné obraty a dlhoročne hospodária so stratou. "Nie plošne zaťažiť všetkých, a to aj tých, čo nedosahujú zisky," skonštatovala Kiššová.

Veľká časť ekonomiky stojí podľa nej na drobných podnikateľoch, ktorí od štátu nedostávajú žiadne dotácie, podporu, ani iné injekcie. Ak v tejto skupine existujú aj tí neziskoví, sú podľa Kiššovej prínosom už len tým, že od štátu nič nepýtajú.

Daňové licencie vníma Kiššová ako represívne opatrenie, teda plošný postih všetkých podnikateľov, ktorí si dovolili nedosiahnuť zisk. "Štát nimi supluje svoju neschopnosť efektívne vyberať dane a efektívne kontrolovať a postihovať daňové úniky. Preto zaviedol plošnú daň, resp. plošný postih vo forme daňových licencií na všetkých," uviedla Kiššová.

Rezort financií sa obáva vplyvu na rozpočet

Poslanec za SaS Jozef Mihál podporil tento návrh, avšak jeho obavy, že neprejde, sa naplnili. "Vyzývam vás, aby ste sa zamysleli. Keď už nezrušíte daňové licencie, tak aby ste ich aspoň zjemnili. Niektorí malí podnikatelia by nemali platiť daňové licencie," povedal v rámci rozpravy Mihál.

Predkladatelia uviedli, že navrhnutá úprava bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet. Na jednej strane by sa dal podľa nich očakávať určitý výpadok príjmov za zrušené daňové licencie. Avšak na druhej strane by podnikatelia nerušili svoje firmy a odvádzali by naďalej daň z pridanej hodnoty a zamestnávali by nových ľudí.

Ako však reagovalo Ministerstvo financií SR, s konštatovaním predkladateľov, že navrhnutá právna úprava bude mať neutrálny vplyv na štátny rozpočet, nie je možné súhlasiť. Zo zrušenia daňovej licencie je možné podľa rezortu očakávať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Neprešiel ani zákon o úprave DPH

V parlamente zároveň neprešiel do druhého čítania návrh poslankyne Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty. Materiál sa zaoberal rozšíreným javom neplatenia faktúr, a to predovšetkým veľkými subjektmi svojim subdodávateľom.

Mala sa napríklad skrátiť lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na štyri mesiace od začatia daňovej kontroly s tým, že po uplynutí prvých dvoch mesiacov sa nevrátený nadmerný odpočet úročí sadzbou vo výške trojnásobku EURIBOR-u.

Kiššová uviedla, že návrh nebude mať vplyv na verejné financie. Avšak s týmto tvrdením sa nestotožnilo Ministerstvo financií SR. Skrátenie daňovej kontroly a vyplácanie úrokov zo zadržania nadmerného odpočtu po dvoch mesiacoch by znamenali podľa rezortu negatívny vplyv na rozpočtu verejnej správy.