Slovenská ekonomika má vzrásť takmer o tri percentá

Slovenské hospodárstvo v tomto roku reálne porastie o 2,9 percenta. Predpokladá to rezort financií vo svojej najnovšej prognóze, ktorú zverejnil v utorok. Svoj predchádzajúci odhad zo septembra minulého roka tak analytici Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií navýšili o 0,3 percentuálneho bodu.

Mierne navýšili aj odhady hospodárskeho rastu na roky 2016 a 2017. V oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu na 3,6 percenta. Rezort financií zároveň prvýkrát zverejňuje aj prognózu na rok 2018, kedy predpokladá mierne zrýchlenie hospodárskeho rastu na 3,7 percenta.

Ťahúňom rastu je robustná spotreba domácností, tvrdí Kažimír

"Dobrou správou slovenskej ekonomiky je, že ozdravenie pokračuje stabilným tempom. Celkom sme optimistickí pri pohľade do budúcnosti. Tento rast pramení z robustnej spotreby domácností, čo je hlavný ťahúň rastu," povedal na utorňajšej tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír. Ako dodal, pozitívnym faktorom hospodárskeho rastu sú najmä ceny energií a to najmä výrazný pokles cien ropy.

Podľa podpredsedu KDH Miloša Moravčíka tak slovenská ekonomika bude v nasledujúcich rokoch ťažiť predovšetkým z riskantných stimulov, akými sú nebezpečne nízke úrokové miery, zamestnanosť vytváraná dočasnými pracovnými miestami a výrazne znížené ceny ropy. Zodpovedná vláda by sa preto podľa neho mala pripravovať na šok, ktorý ekonomike hrozí, keď tieto stimuly pominú.

"Riešením je zvýšenie flexibility na trhu práce a lepšie podnikateľské prostredie. Nech sa dokážeme rýchlo prispôsobiť novej situácii. Našej vláde žiaľ stačí, že do volieb rast Slovenska pravdepodobne vydrží. O to, čo bude potom, sa nestará," uviedol v reakcii na zverejnené dáta Moravčík.

Ceny budú aj v tomto roku stagnovať

Ministerstvo financií tak svoje odhady na tento rok zlaďuje s očakávaniami Národnej banky Slovenska, ktorá v januári rovnako aktualizovala svoj odhad rastu na 2,9 percenta. A podobne ako centrálna banka aj rezort financií však radikálne znižuje odhad rastu spotrebiteľských cien.

Kým doteraz prognózy ministerstva predpokladali na tento rok rast cien o jedno percento, aktuálne očakáva, že ceny budú aj v tomto roku stagnovať. Kažimír však nevylúčil ani scenár, že by ceny v tomto roku klesli.

Revízii sa pritom nevyhli ani prognózy inflácie na nasledujúce dva roky. V oboch analytici ministerstva znižujú odhad rastu cien o 0,3 percentuálneho bodu. V roku 2016 na 1,6 percenta a v roku 2017 na 1,8 percenta. Postupné zrýchľovanie rastu cien by malo pokračovať aj v roku 2018, kedy ministerstvo odhaduje infláciu na úrovni dve percentá.

Zvýšiť by sa mala aj zamestnanosť a platy

Zároveň s rýchlejším rastom hospodárstva a pomalším rastom spotrebiteľských cien by sa pritom mala zlepšovať aj situácia na trhu práce. Inštitút finančnej politiky preto navýšil odhad rastu zamestnanosti v nasledujúcich troch rokoch zhodne o 0,2 percentuálneho bodu.

V tomto roku by tak zamestnanosť mala stúpnuť o 0,6 percenta, v nasledujúcich dvoch rokoch o 0,7 percenta. V roku 2018 by mal rast zamestnanosti zrýchliť na 0,8 percenta. Miera nezamestnanosti by tak mala postupne klesať z vlaňajších 13,4 percenta na 12,9 percenta v tomto roku, 12,2 percenta v roku 2016 a 11,4 percenta v roku 2017. Na záver prognózovaného obdobia, v roku 2018, by mala nezamestnanosť predstavovať 10,5 percenta.

Zlepšiť by sa mali aj reálne príjmy obyvateľov. Napriek tomu, že rezort financií predpokladá oproti pôvodným odhadom pomalší rast nominálnych miezd, tie reálne by vďaka pomalšiemu rastu cien mali naopak rásť rýchlejšie.

Odhad rastu nominálnych miezd ministerstvo skresalo v tomto roku o 0,7 percentuálneho bodu na 2,6 percenta, v budúcom roku o 0,3 percentuálneho bodu na 3,9 percenta a v roku 2017 o 0,1 percentuálneho bodu na 4,4 percenta. Reálne mzdy by mali v tomto roku naopak rásť rýchlejšie až o 0,5 bodu o 2,6 percenta. Pre nasledujúci rok rezort financií predpokladá rast reálnych miezd o 2,3 percenta a pre rok 2017 o 2,6 percenta.