Čo by sa stalo, keby Grécko odišlo z eurozóny?

Odchod Grécka z eurozóny by podľa guvernéra Rakúskej národnej banky (OeNB) Ewalda Nowotneho vyšiel krajinu veľmi draho. Z jeho vystúpenia v pondelok (12.1.) večer pred novinármi vo Viedni APA ďalej uviedla, že nie je nikto, kto by hľadal pre Atény také riešenie.

Ak by sa Grécko rozhodlo opustiť eurozónu, jeho nová mena by sa musela hneď devalvovať, ale grécke dlhy by zostali v eure a záväzky Atén by dramaticky vzrástli.

Devalvácia gréckej meny by viedla k zdraženiu importu, ale rast exportu v dôsledku slabej národnej meny by nastával postupne. Prvým efektom takých procesov by bola vlna zdražovania, sprevádzaná primeranými požiadavkami na rast miezd, čo by viedlo k ešte vyššiemu zadlženiu. Nowotny povedal, že "to by nebola veľmi múdra stratégia".

Z európskeho pohľadu sa nedá vôbec odhadnúť, ako by sa vývoj v Grécku prejavil v iných krajinách.

V minulosti sa pomaly reagovalo na deficit gréckeho bežného účtu platobnej bilancie. Guvernér uviedol, že počas svojej nástupnej návštevy v Európskej centrálnej banke na jeseň roku 2008 jej vtedajší šéf Jean-Claude Trichet hovoril o štatistických údajoch, podľa ktorých rástli náklady na jednotku produkcie v Grécku oveľa rýchlejšie než v Nemecku či Rakúsku. Trichet tento vývoj komentoval: "To nie je dobré".

Nájsť teraz východisko z problémov Atén nie je ľahká úloha. "Nejestvuje nijaký jednoduchý a príjemný recept ako z nich von," dodal guvernér. Devalvovať euro je nemožné, (v Grécku) sa musí použiť "interná devalvácia". Ide o reštriktívnu politiku, ktorou sa znížia náklady (na správu štátu). Aj keď sa môže diskutovať o jej tempe a detailoch, iné riešenie nejestvuje.