Slovensko je už 20 rokov členom organizácie UNESCO
Dnes si pripomíname 20 rokov plnoprávneho členstva Slovenskej republiky v Organizácii Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru - UNESCO.
Na Slovensku je UNESCO najviac známe vďaka zápisom známych miest či pamiatok do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Zatiaľ v ňom je zapísaných päť kultúrnych lokalít a dve prírodné. Medzi kultúrnymi sú: Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (zapísané v roku 1993); Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia (1993 a 2009), Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1993); Historické jadro mesta Bardejov (2000) a Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (2008).
Zo siedmich lokalít, ktoré doteraz schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva 21-členný Výbor svetového dedičstva, sú dve prírodné - Karpatské bukové pralesy, zapísané spolu s Ukrajinou a Poľskom v roku 2007, a jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (2000).
Ako agentúru SITA informovalo Ministerstvo kultúry SR, k 1. februáru 2013 Slovenská republika spolu s Českou republikou predložili do Centra svetového dedičstva v Paríži nomináciu "Pamiatky Veľkej Moravy". Posúdená by mala byť ešte počas tohto roka. "Ďalšie nominácie, ktoré v budúcnosti plánujeme predkladať, sú zverejnené v osobitnom zozname (tzv. "tentative list", http://www.pamiatky.sk/sk/page/navrhy-na-zapis-do-svetoveho-dedicstvatzv), doplnilo ministerstvo.
Záujem je aj o ochranu nehmotného dedičstva
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané pôvodné výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojou architektúrou, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje vieru, kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Objekty navrhnuté na zápis posudzujú odborníci (ICOMOS), ktorí návrh porovnávajú s objektmi zapísanými, navrhnutými alebo nenavrhnutými podobného charakteru a pri výbere zohľadňujú aj možné ohrozenie a schopnosť ochrániť objekt v budúcnosti.
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý UNESCO 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975, pre Československo 15. februára 1991. Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 právnym nástupníctvom (sukcesiou) po rozdelení Československa ako 134. štát. Medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo v dohovore záujem aj o ochranu nehmotného dedičstva.
Slovensko má tiež zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO - Zozname nehmotného svetového dedičstva UNESCO, ktorý vychádza z Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Dohovor bol prijatý generálnou konferenciou UNESCO v Paríži 17. októbra 2003. Slovenská republika ratifikovala dohovor v roku 2006. V spomínanom zozname je slovenská fujara. Zápis je formou medzinárodného uznania, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napríklad hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky, týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.
Fujaru zapísali ex post
Predpokladom na uchádzanie sa o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO je zápis v národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva.
Prvú výzvu na návrhy na zápis do slovenského zoznamu vyhlásilo ministerstvo kultúry v máji 2010. Návrh na nomináciu v nej dostala fujara - hudobný nástroj a jej hudba. Keďže však fujara už v celosvetovom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO figurovala od roku 2005, zapísali ju ex post.
Do slovenského zoznamu 15. decembra 2011 zapísali týchto päť prvkov: Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Fujara, Radvanský jarmok, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku a Terchovská muzika. Terchovská muzika sa v súčasnosti uchádza o zápis do svetového Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a schvaľovací proces by mal byť podľa informácií ministerstva kultúry ukončený v tomto roku.
Podrobnosti o slovenských zápisoch v zoznamoch UNESCO možno nájsť na webstránke Ministerstva kultúry SR, na - http://www.culture.gov.sk a na - http://whc.unesco.org/en/list/ a http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011.
Zatiaľ v ňom je zapísaných päť kultúrnych lokalít a dve prírodné. Medzi kultúrnymi sú: Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia (zapísané v roku 1993); Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia (1993 a 2009), Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec (1993); Historické jadro mesta Bardejov (2000) a Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (2008).
Zo siedmich lokalít, ktoré doteraz schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva 21-členný Výbor svetového dedičstva, sú dve prírodné - Karpatské bukové pralesy, zapísané spolu s Ukrajinou a Poľskom v roku 2007, a jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (spolu s Maďarskom, 1995) s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu (2000).
Ako agentúru SITA informovalo Ministerstvo kultúry SR, k 1. februáru 2013 Slovenská republika spolu s Českou republikou predložili do Centra svetového dedičstva v Paríži nomináciu "Pamiatky Veľkej Moravy". Posúdená by mala byť ešte počas tohto roka. "Ďalšie nominácie, ktoré v budúcnosti plánujeme predkladať, sú zverejnené v osobitnom zozname (tzv. "tentative list", http://www.pamiatky.sk/sk/page/navrhy-na-zapis-do-svetoveho-dedicstvatzv), doplnilo ministerstvo.
Záujem je aj o ochranu nehmotného dedičstva
Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané pôvodné výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojou architektúrou, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje vieru, kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Objekty navrhnuté na zápis posudzujú odborníci (ICOMOS), ktorí návrh porovnávajú s objektmi zapísanými, navrhnutými alebo nenavrhnutými podobného charakteru a pri výbere zohľadňujú aj možné ohrozenie a schopnosť ochrániť objekt v budúcnosti.
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý UNESCO 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975, pre Československo 15. februára 1991. Slovenská republika pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 právnym nástupníctvom (sukcesiou) po rozdelení Československa ako 134. štát. Medzinárodné spoločenstvo vyjadrilo v dohovore záujem aj o ochranu nehmotného dedičstva.
Slovensko má tiež zápis v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO - Zozname nehmotného svetového dedičstva UNESCO, ktorý vychádza z Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva. Dohovor bol prijatý generálnou konferenciou UNESCO v Paríži 17. októbra 2003. Slovenská republika ratifikovala dohovor v roku 2006. V spomínanom zozname je slovenská fujara. Zápis je formou medzinárodného uznania, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napríklad hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky, týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia. Súčasne sa týmto formám národnej kultúrnej identity poskytuje medzinárodná podpora a ochrana.
Fujaru zapísali ex post
Predpokladom na uchádzanie sa o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO je zápis v národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva.
Prvú výzvu na návrhy na zápis do slovenského zoznamu vyhlásilo ministerstvo kultúry v máji 2010. Návrh na nomináciu v nej dostala fujara - hudobný nástroj a jej hudba. Keďže však fujara už v celosvetovom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO figurovala od roku 2005, zapísali ju ex post.
Do slovenského zoznamu 15. decembra 2011 zapísali týchto päť prvkov: Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Fujara, Radvanský jarmok, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku a Terchovská muzika. Terchovská muzika sa v súčasnosti uchádza o zápis do svetového Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a schvaľovací proces by mal byť podľa informácií ministerstva kultúry ukončený v tomto roku.
Podrobnosti o slovenských zápisoch v zoznamoch UNESCO možno nájsť na webstránke Ministerstva kultúry SR, na - http://www.culture.gov.sk a na - http://whc.unesco.org/en/list/ a http://www.unesco.org/culture/ich/index.php?lg=en&pg=00011.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Roman Michelko: Matovič mandát nedokončil, za Fica predčasné voľby neboli nikdy
DNES - 7:10Domáce
Na rozdiel od Igora Matoviča, ktorý nedokázal predísť predčasným voľbám, hoci mal na začiatku vládnutia viac ako 90 poslancov, počas vládnych koalícií pod vedením Roberta Fica predčasné voľby neboli ešte nikdy.
PS: Nová nemocnica je na úrovni vzdušného zámku
VČERA - 20:26Domáce
Nová národná nemocnica je, tak ako naposledy, len na úrovni vzdušného zámku. Problémom nemocnice je aj jej výstavba cez Ministerstvo obrany SR.
Pri frekventovanej ceste našli telo muža
VČERA - 19:39Domáce
K úmrtiu muža malo dôjsť pred niekoľkými dňami.
Blanár: Vláda bude naďalej suverénne presadzovať záujmy SR aj pôvodné hodnoty EÚ
VČERA - 19:38Domáce
Vláda SR bude naďalej suverénne presadzovať a obhajovať národnoštátne záujmy SR, ale rovnako pôvodné hodnoty, na ktorých bola Európska únia založená.
Jaurová: Odvolanie riaditeľa FPU je obrovský krok cez červenú čiaru
VČERA - 19:18Domáce
Odvolanie riaditeľa Fondu na podporu umenia Róberta Špotáka je podľa podpredsedníčky PS a Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Zory Jaurovej protiprávne a predstavuje obrovský krok cez červenú čiaru.
