Špehovať sa bude naďalej: V Senáte USA zablokovali reformu tajnej služby

Republikáni zablokovali v utorok v americkom Senáte reformu tajnej služby NSA (Národná bezpečnostná agentúra), ktorú sľuboval prezident Barack Obama. 

Pri hlasovaní o tom, aby sa o zákone nazývanom USA FREEDOM Act začala rozprava, chýbali v 100-člennej komore Kongresu dva hlasy k potrebnej väčšine 60 hlasov. 

Uvedená úprava mala v rámci protiteroristického zákona (USA PATRIOT Act) výrazne obmedziť aktivity NSA súvisiacie so zberom telefonických údajov amerických občanov. Reforma sledovacieho aparátu NSA, ktorý vlani v lete odhalil spolupracovník tajných služieb Edward Snowden, tak bude možná najskôr na budúci rok, keď začne pôsobiť nový Senát, v ktorom majú republikáni väčšinu.

Tzv. Freedom Act presadil demokratický senátor a predseda senátneho právneho výboru Patrick Leahy. Väčšina republikánov však v utorok tvrdila, že USA by v prípade jeho schválenia nemuseli byť adekvátne chránené pred teroristickými útokmi. Mitch McConnell, budúci vodca republikánskej väčšiny v Senáte, argumentoval tiež postupom militantov z tzv. Islamského štátu v Iraku a Sýrii a brutálnymi vraždami unesených amerických rukojemníkov. Podľa neho je teraz "najhorší možný čas mať ruky zviazané za našimi chrbtami" a obmedzovať prácu tajných služieb.

Leahy obvinil odporcov svojho návrhu z "panikárenia" a v emotívnom vystúpení apeloval na senátorov, aby chránili americkú ústavu. 

"Odporcovia tohto zákona si neuvedomujú, že väčšina Američanov je hlboko, hlboko znepokojená zhromažďovaním svojich osobných údajov," povedal senátor Mike Lee, jeden zo štyroch republikánov, ktorý podporil Leahyho návrh.

Zablokovaný zákon predpokladá, že údaje o telefonickej komunikácii nebude archivovať ako doteraz NSA, ale priamo telekomunikačné spoločnosti. NSA by ich mohla prehľadávať iba s povolením špecializovaného súdu FISC. Pri pátraní po teroristoch by NSA musela žiadať konkrétne mená a nemohla by zhromažďovať všetky údaje k telefónnemu číslu alebo mestu. Okrem toho by musela jednotlivo zdôvodniť svoje požiadavky.

Okrem ochrancov osobných údajov podporuje Freedom Act najmä IT sektor. Americké firmy už prišli kvôli obavám zo špionáže o zákazky za milióny dolárov, napísal minulý týždeň v liste senátorom Gary Shapiro, šéf Consumer Electronics Association (CEA), ktorej členmi sú aj giganty ako Apple, Google či Microsoft.

V januári 2015 začne pracovať Senát, v ktorom majú republikáni väčšinu, ale je nepravdepodobné, že sa bude zaoberať zákonom Freedom Act. Prvého júna sa však končí platnosť protiteroristických opatrení v rámci zákona Patriot Act a NSA tým stratí právny základ pre zber dát vo veľkom štýle.