Baerbocková žiada urýchlené prijatie krajín západného Balkánu do EÚ

Urobila tak pri príležitosti 20. výročia rozšírenia EÚ o desiatku krajín v roku 2004, informuje TASR podľa agentúry DPA.

Baerbocková upozorňuje na mimoriadne nebezpečenstvo „politických a geografických šedých zón“ na Balkáne či vo východnej časti EÚ. „Takéto šedé zóny si nemôžeme dovoliť. Pre (ruského prezidenta Vladimira) Putina sú pozvaním na zasahovanie, na destabilizáciu,“ uviedla ministerka v článku, ktorý bol zverejnený vo viacerých krajinách.

„Rozšírenie našej EÚ je dnes aj geopolitická potreba,“ uviedla a pripomenula, že táto skutočnosť je známa minimálne od začiatku ruskej invázie na Ukrajine. „Nemôžeme si opätovne dovoliť, aby jedna celá generácia zostala v čakárni EÚ, tak ako krajiny západného Balkánu,“ píše. „Nesmieme premeškať príležitosť urobiť našu Úniu väčšou a silnejšou - a tým aj bezpečnejšou,“ dodala.

Generácia z rozšírenia z roku 2004 sa podľa jej slov nesmie nechať zmiasť protivetrom či populistickými sloganmi. „Naša generácia stojí v súčasnosti pred úlohou brániť a posilňovať projekt mierovej a slobodnej Európy, aj keď to stojí mimoriadne veľa síl,“ napísala a dodala, že na to sú potrebné reformy.

V prvý májový deň 2004 do EÚ vstúpili ČR, Cyprus, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Medzi tzv. krajiny západného Balkánu patrí Albánsko, Bosna a Hercegoviny, Čierna hora, Severné Macedónsko, Srbsko a územie Kosova. V procese vstupu do EÚ zatiaľ najviac pokročila Čierna Hora.