Finančný výbor prerokuje návrh rozpočtu opäť o týždeň

Súvisiace:

Platy ústavných činiteľov sa opäť zmrazia, rozhodol výbor

Bezpečnostný výbor zasadol, vnútru chce pridať milióny eur

Ako na rokovaní výboru povedal minister financií Peter Kažimír, majú pred sebou ešte rokovanie týkajúce sa kolektívneho vyjednávania. Ide o dohodu medzi vládou a verejným sektorom vo veci možného navyšovania miezd v budúcom roku pre zamestnancov štátnej a verejnej správy. Tieto rokovania by sa mali uskutočniť v stredu.

V tomto roku dochádza k fiškálnej expanzii

V rámci makroekonomických dát, na ktorých je postavený rozpočet, bol rezort financií podľa Kažimíra nútený urobiť korekciu v odhadoch. Pôvodne odhadovaný rast ekonomiky pre budúci rok mal byť na úrovni 3 percent hrubého domáceho produktu (HDP), no neskôr tento údaj upravili na 2,6 percenta.

Teda v tomto roku by mala ekonomika podľa aktuálnych dát rásť o 2,4 percenta a v budúcom o 2,6 percenta. "Základňa čísel, na ktorej je položený rozpočet, je pevná. Čísla sú realistické a stojíme si za nimi," povedal Kažimír.

V tomto roku dochádza podľa Kažimíra k fiškálnej expanzii, teda štrukturálny deficit sa dostane pod hranicu 2 percent. Rozpočet pracuje so štrukturálnym úsilím 1,2 percenta HDP pri dosiahnutí cieľa nominálneho deficitu na úrovni skoro 2 percent HDP. Vládny návrh tak síce zatiaľ počíta s deficitom verejných financií na úrovni 1,98 percenta hrubého domáceho produktu, kabinet však verejne deklaruje zámer zmestiť sa pod 2,5 percenta výkonu ekonomiky.

Rozpočet sa bude ešte upravovať

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by však bolo vhodné, aby rozpočet, tak ako aj po minulé roky, počítal aj s rezervou na prípadné negatívne externé vplyvy. Tá by mala podľa rady predstavovať od 0,1 percenta do 0,3 percenta hrubého domáceho produktu.

"Fiškálny priestor, ktorý dnes máme, je možné využiť na tvorbou rezerv, čo chceme urobiť a hlavne financovaním nákladov kľúčovej odvodovej reformy," pokračoval Kažimír na výbore. Výsledná rezerva by však mala podľa neho byť minimálne na úrovni 0,2 percenta HDP.

Rozpočet sa bude v parlamente ešte upravovať, keďže do jeho prípravy zasiahol prechod na novú výkaznícku metodiku ESA 2010. Rozpočet bol podľa Kažimíra prijímaný v neľahkých podmienkach zmeny metodiky a tieto dopady na rozpočty krajín sú podľa neho rôzne.

Kažimír si vypočul aj kritiku

Výsledkom pre Slovensko bolo, že po zmene metodiky bol upravený výsledok dlhu Slovenska pod 55 percent výkonu ekonomiky. V rámci výhľadu na ďalšie roky je podľa Kažimíra ich predsavzatím, aby medziročne dlh klesal. Rozpočet sa bude upravovať aj pre očakávané pozmeňujúce návrhy, ktoré už v súčasnosti viacerí poslanci deklarujú, že predložia.

Minister financií si po úvodnom slove k rozpočtu vypočul na rokovaní výboru aj kritiku. Nezaradený poslanec Jozef Kollár najprv skonštatoval, že daňové príjmy verejnej správy a príjmy fondov sociálneho zdravotného poistenia medziročne rastú, čo vníma pozitívne. Na druhej strane však ale menej pozitívne je, že vláda niekomu neadresne berie a adresne niekomu rozdáva.

Ako príklad uviedol vplyv novely zákona o daní z príjmov, ktorá znamená v budúcom roku presun 259 mil. eur z privátnej sféry na príjmovú stranu štátu. Ako ďalší príklad uviedol ponechanie sadzby dane z pridanej hodnoty na 20 percent. Poslanec za stranu Most-Híd Ivan Švejna napríklad nesúhlasí so zavedením odvodovej odpočítateľnej položky. Poslanec za KDH Pavol Zajac zase kritizoval čerpanie eurofondov.