Chronológia boja Škótov za nezávislosť

Stručná historická chronológia vzťahov medzi Škótmi a ostatnými Britmi:

1. storočie n.l. - Prvé písomné zmienky o Škótoch z času, keď Rimania obsadili veľkú časť Británie

3. storočie - Po veľkom množstve bitiek Rimania takmer úplne opustili územie dnešného Škótska

5. storočie - Škótski Kelti zo severného Írska sa usadili severne od rieky Clyde

8. storočie - Všetky škótske kráľovstvá zvrhli Vikingovia a v 9. storočí prinútili Škótov zjednotiť sa do jednej ríše Škótskeho kráľovstva

1296-1328 - Prvá vojna o nezávislosť. Škóti vedení Williamom Walacom sa snažili zvrhnúť anglického kráľa Eduarda a v roku 1296 uskutočnili inváziu Škótska.

1328 - Uznanie nezávislosti Škótska

1332-1357 - Druhá vojna o nezávislosť

1603 - Vytvorenie spoločného kráľovstva Škótov, Angličanov a Írov v rámci takzvanej Únie korún (Union of Crowns)

1707 - Založenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie. Škóti si ponechali niektoré právomoci v oblasti legislatívy a školstva

1916 - Íri vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británie

1922 - Konečné vytvorenie samostatného Írska spoločne so Severným Írskom, ktoré ale zostáva súčasťou Spojeného kráľovstva

1934 - Založenie Škótskej národnej strany (SNP), ktorá v roku 1945 získala prvé kreslo v britskom parlamente

1979 - Referendum o vytvorení škótskeho parlamentu, na ktorom sa však nezúčastnilo potrebných 40 percent voličov

1997 - Úspešné referendum o vytvorení škótskeho parlamentu, ktorý vznikol o rok neskôr

1999 - Prvé voľby do 129-členného škótskeho parlamentu, v ktorých labouristi získali 56 kresiel a SNP 35 mandátov

2011 - SNP vedená škótskym prvým ministrom Alexom Salmondom získala vo voľbách 69 kresiel v tamojšom parlamente a vytvorila tak prvú väčšinovú škótsku vládu

Október 2012 - Podpísanie Edinburskej dohody medzi Salmondom a britským premiérom Davidom Cameronom, ktorá vydláždila cestu k usporiadaniu referenda v roku 2014

18. september 2014 - Referendum o nezávislosti Škótska

Chronológia vzniku nových štátnych útvarov v 90. rokoch:

Pozrite si prehľad nových štátnych útvarov, ktoré vznikli v Európe po roku 1990.

Československo sa po voľbách v roku 1992 a rokovaniach politických reprezentácií českých a slovenských víťazných strán rozdelilo pokojnou cestou. Dve samostatné republiky Česko a Slovensko vznikli 1. januára 1993.

Po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) na začiatku 90. rokov 20. storočia sa od ZSSR odčlenili najprv pobaltské a neskôr i ďalšie krajiny. Litva, Lotyšsko a Estónsko získali samostatnosť v roku 1991. Ďalšie krajiny bývalého ZSSR sa tiež postupne osamostatnili. Bielorusko vyhlásilo nezávislosť v auguste 1991, Arménsko, ktoré leží v Ázii, no podľa niektorých kritérií je súčasťou Európy, vyhlásilo nezávislosť v septembri 1991, Azerbajdžan, podobne ako Arménsko ázijská krajina, no zaraďovaná do Európy, vyhlásila nezávislosť v auguste 1991. Kazachstan sa osamostatnil v decembri 1991 a Moldavsko v auguste 1991, podobne ako Ukrajina. Bývalá sovietska republika Rusko, hlavná nástupnícka krajina ZSSR, prijala 25. decembra 1991 oficiálny názov Ruská federácia.

Na začiatku 90. rokov 20. storočia sa rozpadla aj Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ), v skratke Juhoslávia. Rozpad sa neobišiel bez krvavých zrážok a páchania vojnových zločinov. Dve krajiny Chorvátsko a Slovinsko vyhlásili samostatnosť už v júni 1991. Macedónsko v septembri 1991 a Bosna a Hercegovina v apríli 1992. V apríli 1992 vznikla tiež Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorej členmi boli Srbsko a Čierna Hora. V roku 1995 ukončilo podpísanie Daytonskej dohody krvavú vojnu na Balkáne. V roku 2003 bola Juhoslovanská zväzová republika (JZR) premenovaná na Srbsko a Čierna Hora, v júni 2006 však vznikli dva samostatné štáty Srbsko a Čierna Hora. Vo februári 2008 vyhlásilo nezávislosť Kosovo, územie na Balkáne, ktoré je súčasťou Srbska. Niektoré krajiny jeho nezávislosť uznali, iné vrátane Srbska a Slovenska ho stále považujú za súčasť Srbska.