Vláda so zákonom o SIS mešká, opozícia čaká niečo reálne

"Doteraz išlo vždy len o akési dohady. Mali by sme dostať na stôl konkrétny návrh, o ktorom sa bude dať diskutovať," povedal pre agentúru SITA Abrhan. Zdôraznil, že podstata nového zákona o SIS spočíva vo zvýšení a zlepšení kontroly slovenských tajných služieb. V tomto zmysle čiastkové úniky z pracovného návrhu do médií vníma ako odpútavanie pozornosti od podstaty – zamerania na kontrolu tajných služieb.

Opozícia čaká relevantný zákon

Predseda výboru zároveň nevidí dôvod na to, aby tajné služby získali právo kontrolovať šifrovanú komunikáciu medzi klientom a bankou, elektronické bankovníctvo, emaily či sociálne siete. "Viem si predstaviť, že komunikáciu medzi klientom a bankou by mohla tajná služba sledovať v prípade podozrivých osôb po súhlase sudcu, podobne, ako to je pri odposluchoch. Ale aby to mohla robiť svojvoľne, na to nevidím dôvod," povedal Abrhan.

Fedor upozornil, že návrh zákona, ktorý by zvyšoval právomoci tajnej služby pri sledovaní šifrovanej mailovej komunikácie ani nevidel, výboru predstavili začiatkom roka iný návrh. Aj preto by vláda podľa neho mala konečne predstaviť relevantný konkrétny zákon.

Nedá sa šiť horúcou ihlou

Rovnako by zákon mal nájsť rovnováhu medzi záujmami štátu pri zaisťovaní bezpečnosti prostredníctvom získavania informácií a právom občanov na ochranu svojho súkromia.

Návrh, o ktorom informoval denník Sme, podľa ktorého by tajná služba rada videla do zašifrovanej komunikácie s bankami, cez e-mail či na sociálnych sieťach, považuje Fedor za príliš extenzívny, rozširujúci právomoci SIS na úkor straty súkromia občanov. Zároveň by bol ťažko vykonateľný v praxi.

Poslanec Smeru-SD a podpredseda výboru na kontrolu SIS Anton Martvoň víta, že vláda chce po dlhých rokoch skvalitniť fungovanie tajných služieb. Podľa jeho slov sa príprava zákona nedá šiť horúcou ihlou, ak má byť nová legislatíva kvalitná, vyžaduje si čas. "Je dobré, že diskusia sa začala ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním. Na druhej strane je úsmevné, že sa diskutuje práve o ustanoveniach prevzatých z nariadenia vlády z roku 2001, kedy kabinet viedol premiér Mikuláš Dzurinda," konštatoval Martvoň.

Nechcú slovenského Snowdena

Zdôraznil, že ide o pracovnú verziu návrhu. Verí, že v konečnej podobe zákona o SIS nebude ustanovenie, ktoré by umožňovalo tajnej službe svojvoľne monitorovať šifrovanú mailovú komunikáciu. "Ak nechceme, aby Slovensko malo svojho Snowdena, tajné služby by nemali mať otvorené zadné dvierka pre prístup k šifrám," vysvetlil Martvoň. Edward Snowden je americký whistle-blower, ktorý dal novinárom denníka The Guardian k dispozícii dokumenty o sledovacích aktivitách americkej NSA či britskej Government Communications Headquarters. Snowden pracoval pre americké tajné služby.

Podpredseda výboru rovnako upozorňuje, že tajné služby by pri takomto rozšírení kompetencií mohli zneužívať získané informácie voči politikom alebo iným verejným osobám, rovnako by sa pod identitou niekoho iného mohli nové právomoci zneužiť voči "nepohodlným" osobám, keď by v ich mene niekto na internete skryto konal s cieľom poškodiť ich, hoci by o tom dotyční nevedeli. "Nepodliehal by som panike. Verím, že vláda pripraví kvalitný zákon, ktorého výsledkom bude hlavne dôsledná kontrola tajných služieb a odposluchov," uzavrel Martvoň.