OĽaNO chce zakázať vstup chudobným gamblerom do herní

Súvisiace:

Maďarič pripúšťa zmeny vo vláde, predčasné voľby odmieta

Matovič rovnako upozornil, že všetci sa skladáme na sociálne dávky pre najchudobnejších, ktoré oni potom prehrajú v herniach. OĽaNO chce preto zaviesť povinnosť pre prevádzkovateľov herní, aby legitimovali hráča. Ak zistia cez register, že hráč poberá sociálne dávky alebo je na neho uvalená exekúcia pre dlh na výživnom či na daniach, zakážu mu vstup do herne. Ak takému hráčovi napriek zisteniam povolia vstup do herne a on prehrá peniaze, môže svoj vklad požadovať naspäť. Takto to funguje aj v susednom Rakúsku.

Podľa poslanca obyčajných Petra Polláka je neakceptovateľné dovoliť ľuďom míňať sociálne dávky na zisk prevádzkovateľov herní. Upozornil, že po vyplatení dávok mnohí obyvatelia osád prehrajú peniaze v herniach. "Od zúfalých ľudí je ťažké očakávať zodpovedné správanie. Zodpovedné kroky musí urobiť štát," povedal.

Novelu zákona o hazardných hrách pripravili poslanci za OĽaNO Miroslav Kadúc, Peter Pollák a Štefan Kuffa. Obyčajní chcú zvýšiť povedomie hráčov o rizikách hazardných hier a o možnostiach liečby, hazard navrhujú zakázať osobám, ktoré sa nachádzajú v situácii, keď hranie hazardných hier predstavuje ohrozenie ich života, zdravia, základných životných podmienok alebo splácanie ich záväzkov.

Novela zákona rozširuje sankcie pre prevádzkovateľa vybraných hazardných hier, ak umožní zúčastniť sa na hre osobe, ktorej to zákon nedovoľuje. Zároveň sa zriadi centrálny register exekúcií a zverejnia sa príjemcovia dávok v hmotnej núdzi, čo podľa obyčajných umožní vykonateľnosť návrhu zákona a lepšiu ochranu osôb – hráčov pred rizikami hazardných hier a následkami ich hrania.

Podmienkou hrania hazardných hier v kasíne alebo výherných automatov by malo byť podľa návrhu preukázanie sa občianskym preukazom. Zákaz hrať ruletu alebo automaty by mali mať ľudia, ktorí majú pohľadávky na sociálnom alebo zdravotnom poistení, sú v hmotnej núdzi alebo exekúcii za neplatenie výživného, daní, pokút, poplatkov, cla a pohľadávok na poistnom, na zdravotnom, sociálnom alebo na starobnom dôchodkovom sporení.

Nepresadili osem týždňov dovolenky odborným zamestnancom

Odborní zamestnanci škôl a školských zariadení nedostanú osem týždňov dovolenky, ako to v novele Zákonníka práce navrhovali poslanci za OĽaNO Richard Vašečka, Erika Jurinová, Branislav Škripek a Eva Horváthová. Parlament dnes ich právnu normu neschválil.

Dlhšia dovolenka sa mala týkať odborných zamestnancov škôl, ktorí doposiaľ nemali na takúto výmeru dovolenky nárok a ktorých práca má rovnaký charakter ako práca pedagogických zamestnancov. "Účelom navrhovaných zmien je snaha zrovnoprávniť odborných zamestnancov s pedagogickými zamestnancami a vzhľadom na povahu ich práce im poskytnúť rovnaké podmienky na oddych v podobe rovnakej výmery dovolenky," argumentujú poslanci za OĽaNO.

Novú kategóriu odborných zamestnancov škôl a školských zariadení zaviedol zákon v roku 2009. Ide napríklad o psychológov, školských psychológov, školských logopédov, špeciálnych pedagógov či sociálnych pedagógov, ktorí sú pri kontinuálnom vzdelávaní a odmeňovaní priradení k pedagogickým zamestnancom.

Obyčajní už v tomto volebnom období identický návrh do parlamentu predkladali, vládny Smer-SD ho vo februári 2013 neschválil. Rezort financií vtedy nesúhlasil s predkladateľmi, podľa ktorých návrh nebude mať dopad na verejné financie. "Sme toho názoru, že zastupiteľnosť odborných činností je nevyhnutné zabezpečiť v priebehu celého roka na rozdiel od pedagogickej činnosti, ktorá sa nevykonáva v letných mesiacoch," uvádzalo MF SR.

Poslancov za OĽaNO zároveň rezort financií žiadal uviesť a zdôvodniť náklady novely na nasledujúce tri roky spolu s návrhmi na úhradu zvýšených nákladov. Zákonodarcovia za OĽaNO aj teraz uvádzali, že ich novela nemá dosah na rozpočet verejnej správy.

Lipšicovi zamietli monopolnú daň pre SkyToll

Vládny Smer-SD zamietol novelu zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, v ktorej nezaradený poslanec Daniel Lipšic navrhoval zavedenie tzv. monopolnej dane aj pre prevádzkovateľa mýtneho systému spoločnosť SkyToll, a to vo výške 0,975 % mesačne, resp. 11,7 % ročne.

"Z neznámych dôvodov sa tomuto osobitnému odvodu vyhol prevádzkovateľ elektronického mýta spoločnosť SkyToll, pričom ide o absolútne rovnaký monopol, ktorý nemá žiadnu konkurenciu, naopak, zisky z neho sú každoročne vopred garantované," vysvetlil Lipšic. Výber pre štát sa podľa neho nezmenil, zaplatené nájomné vo forme mýta sa strojnásobilo a celý rozdiel ide v prospech súkromného monopolu.

Výber mýta je podľa Lipšica evidentný monopol. "Je nelogické, aby tento monopol len preto, že za ním stojí konkrétna finančná skupina, v tomto prípade J&T, bol od osobitnej monopolnej dane oslobodený, lebo však možno majú dobré vzťahy s vládou," povedal Lipšic.

Štát podľa neho stráca tým, ako bolo mýto vybrané, ako je prevádzkované a získavajú schránkové firmy na Cypre. "Minimálne urobme to, že to zdaníme monopolnou daňou, lebo nie je žiaden dôvod, logický ani ekonomický, aby SkyToll nepodliehal monopolnej dani," dodal.

Zároveň zostáva v platnosti 22 percentná daň pre právnické osoby, Lipšic v novele neúspešne presadzoval aj zníženie firemných daní na niekdajších 19 percent.