Môžeme dopadnúť ako mimovládka, varuje pápež František

Odohrala sa v Sixtínskej kaplnke a zúčastnili sa na nej kardináli, ktorí si ho v rámci konkláve vybrali za pontifika.

Pápež ich pritom varoval, že cirkev môže skončiť ako "poľutovaniahodná mimovládna organizácia".

"Ak sa nebudeme spovedať Kristovi, čím sa staneme? Skončíme ako poľutovaniahodná mimovládka," vyhlásil František v rámci svojej kázne. Kardinálov pritom varoval, aby sa "nespovedali svetskosti diabla".

"Kráčanie, budovanie a spovedanie nie je jednoduché. Niekedy prichádza aj k otrasom," pokračoval a dodal: "Chcel by som, aby sme my všetci po týchto dňoch spásy mali odvahu kráčať v prítomnosti Pána."

Bývalého argentínskeho kardinála Maria Bergoglia v stredu zvolili za hlavu katolíckej cirkvi 115 účastníci konkláve. Ide pritom o prvého pápeža pochádzajúceho z Latinskej Ameriky, prvého jezuitského pápeža, prvého neeurópskeho pápeža za posledných 1 300 rokov a tiež prvého pápeža, ktorý si zvolil meno František.

Obrazom: Svet spoznal nového pápeža Františka I.


Rád jezuitov, z ktorého pochádza novozvolený pápež František, je v súčasnosti najpočetnejšou a zároveň najspornejšou spomedzi katolíckych reholí. Vo svojom štvrtkovom komentári na to upozorňuje rakúsky spravodajský portál derStandard.at.

Čisto mužský rád založený v roku 1534 sa podľa neho výrazne odlišuje od ostatných, o čom svedčí jeho samotné pomenovanie, ktoré bolo pôvodne prezývkou, príslušníci ho však neskôr prijali za vlastné. Oficiálnym názvom rádu je Spoločnosť Ježišova (latinsky Societas Jesu) a skratka SJ sa objavuje aj za priezviskom rehoľných bratov.
Súvisiace články:

Nový pápež je z Argentíny, zvolil si meno František

Pápež František je Kristov vojak, srší humorom

Dalajláma novému pápežovi pochválil meno

Obrazom: Pozrite si, ako sa veriaci dočkali pápeža
Na celom svete pôsobí okolo 18-tisíc jezuitov, ktorí však na rozdiel od iných rehoľníkov nepoužívajú jednotný odev a nestretávajú sa na spoločných modlitbách.

Okrem zvyčajných sľubov chudoby, čistoty a poslušnosti príslušníci rádu skladajú aj štvrtý sľub zaväzujúci k osobitnej poslušnosti pápežovi.

Historicky prvou hlavou cirkvi pochádzajúcou z tejto rehole je pritom 76-ročný Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, ktorého zbor kardinálov v stredu večer zvolil za nástupcu Benedikta XVI.

Nový pápež stál v rokoch 1973 až 1979 na čele argentínskych jezuitov, teraz je však s rádom zviazaný hneď "dvojmo", pričom disponuje "celosvetovo prepojeným plukom pešiakov", píše derStandard.at.

"Osobitný vzťah k pápežovi jezuitom taktiež priniesol povesť sprisahaneckého, často intrigánskeho a v tajnosti konajúceho spoločenstva," uvádza komentár s dodatkom, že do európskych dejín sa rád zapísal ako "jeden z priekopníkov katolíckej protireformácie".

V Latinskej Amerike zasa od roku 1609 vytvárali "akýsi jezuitský štát" na území dnešného Paraguaja, Brazílie a Argentíny. Státisíce domorodých obyvateľov žili v misionárskych osadách, jezuiti sa im však na rozdiel od iných misionárov nesnažili vziať ich tradície, ale naopak preberali miestne zvyky a jazyk, upozorňuje derStandard.at. Osady poskytujúce domorodcom ochranu pred vykorisťovaním vzbudzovali nedôveru v španielskych kolonizátoroch, ktorí v roku 1767 jezuitov z Južnej Ameriky vyhnali.

Obrazom: Pápež František prvýkrát prehovoril k veriacim