Zmena času spôsobuje zdravotné problémy i nárast dopravných nehôd

V roku 2013 sa počet dopravných nehôd po prechode na letný čas zvýšil viac ako o tretinu oproti bežnému dňu. Potvrdzuje to štatistika Allianz – Slovenskej poisťovne.

V nedeľu 30. marca sa posúva čas na letný, čo znamená, že si ľudia pospia o hodinu menej. Kým niektorí tento prechod ani nezaregistrujú, pre mnohých je prispôsobenie sa zmenám času nepríjemnosťou, ktorá má na organizmus výrazný dosah. Prejavom prechodu na letný čas bývajú často poruchy spánku, migrény, depresívne nálady či zvýšená nervozita. Navyše, v kombinácii so začiatkom nového pracovného týždňa predstavujú zvýšené riziko úrazov či dopravných nehôd.

Viaceré zahraničné štúdie ukázali, že zmena času má vplyv na vodičské schopnosti, a tým aj na počet dopravných nehôd. Najviditeľnejšie sa táto skutočnosť prejavuje v prvý pracovný deň po víkende, keď sa podľa kanadskej štúdie zvýšil počet dopravných nehôd až o 8 %. Svoju rolu v tom hrá najmä nedostatok spánku a neskorší východ slnka, ktorý spôsobuje, že do práce často ľudia cestujú ešte za tmy.

Fakt, že zmena času má reálny dopad na vodičské zručnosti, dokazujú aj slovenské štatistiky. Allianz – Slovenská poisťovňa (SP) registrovala v utorok 2. apríla 2013, teda v prvý pracovný deň po zmene času, keďže na pondelok pripadal sviatok, nárast počtu poistných udalostí v rámci povinného zmluvného poistenia (PZP) a havarijného poistenia o vyše 36 % oproti mesačnému priemeru. Podobná situácia nastala aj rok predtým, keď v roku 2012 zaznamenala poisťovňa o 28 % viac dopravných nehôd na slovenských cestách. 

„Zvýšený počet dopravných nehôd sa však podľa štatistík Allianz - SP netýka len prvého pracovného dňa, ale aj ďalších dní v týždni,“ uviedol riaditeľ odboru likvidácie poistných udalostí Jozef Hrdý. Prispôsobenie sa organizmu na nový čas v niektorých prípadoch môže trvať aj niekoľko týždňov, zvýšené riziko by tak nemali vodiči brať na ľahkú váhu. „Na druhej strane môže mať časový posun aj pozitívne dôsledky. Tým, že večer je o hodinu dlhšie svetlo, môže pomôcť zabrániť úmrtiam chodcov, keďže viditeľnosť je väčšia,“ dodal Hrdý.

Podľa výsledkov prieskumu skupiny Allianz až jeden z desiatich šoférov priznal, že aspoň raz za volantom zaspal. A dokonca až štvrtine vodičov sa počas jazdy driemalo a cítili, že pomaly zaspávajú. Pri dlhších cestách sa riziko mikrospánku ešte zvyšuje, najmä, ak sa odohrávajú v noci či na rovnej diaľnici, kde je koncentrácia šoféra nižšia. Tieto čísle sú alarmujúce aj vo svetle ďalšej z odpovedí, keď iba tretina šoférov sa rozhodla v takejto situácii zastaviť a spraviť si prestávku na oddych. „Väčšina vodičov tak pokračuje aj napriek únave ďalej v ceste, čím sa dramaticky zvyšuje riziko dopravnej nehody, na ktorú nemusí doplatiť len nezodpovedný vodič, ale aj posádka auta alebo ostatní účastníci cestnej premávky,“ povedal na záver Hrdý.