Ústavný návrh Smeru a KDH považuje Lipšic za paškvil

"Toto vydávať za reformu justície je na úrovni absurdity. KDH na to naletelo. Hrozí nám, že namiesto jedného Harabina budeme mať dvoch," povedal pre agentúru SITA Lipšic. Novela podľa jeho slov posilňuje úlohu jednej strany – Smeru-SD, v súdnej rade. Počet členov súdnej rady sa po novom zníži z terajších 18 na 16. Doteraz ôsmich členov rady volili sudcovia, a po troch prezident, parlament a vláda. Ďalším členom súdnej rady bol jej predseda, automaticky sa ním stal šéf najvyššieho súdu.

Naivita alebo biznis kresťanských demokratov

Po novom budú ôsmich členov rady voliť sudcovia a po štyroch parlament a vláda. Za člena súdnej rady budú môcť vymenovať aj člena vlády. Predsedu súdnej rady bude voliť rada, pričom vyberie niekoho zo svojich členov. Lišpic pripomína, že zámerom pri kreovaní súdnej rady bolo, aby sa na jej obsadení podieľalo viacero orgánov. "Skutočnosť, že KDH sa podpísalo pod túto novelu Smeru-SD, považujem zo strany kresťanských demokratov buď za naivitu alebo za biznis," uzavrel.

"Súčasný návrh vnímam ako zadné dvierka Smeru, ktorými chce obmedziť právomoci prezidenta v prípade, že by sa ním Róbert Fico nestal," uviedol pre agentúru SITA poslanec SaS Martin Poliačik. Liberálny poslanec podotýka, že formálne je v parlamentnej demokracii parlamentná väčšina v zásade totožná s vládou, preto ak vláda a parlament majú menovať a odvolávať osem členov zo šestnástich, je pravdepodobné, že v prípade vlády jednej strany to bude znamenať ovládnutie Súdnej rady SR vládou. "To ešte posilňuje fakt, že členom Rady má byť aj člen vlády. Na tomto fakte nezmení nič ani skutočnosť, že ďalších osem členov si volia sudcovia sami," vraví Poliačik.

Návrh je krok späť

Rozdelenie nominácií medzi vládu, Národnú radu SR a prezidenta podľa jeho slov dávalo menšiu možnosť ovládnuť Súdnu radu SR ľuďmi z jednej strany. "Súdna rada má byť a je orgánom sudcovskej samosprávy, preto jej ovládnutie ľuďmi nominovanými inými zložkami moci môže znamenať stratu nezávislosti súdnictva aj vzhľadom na jej kompetencie pri vyberaní sudcov a disciplinárnom stíhaní sudcov," konštatuje poslanec liberálov.

Poslanec za Most-Híd Gábor Gál považuje za krok späť návrh, aby sa členom súdnej rady mohol stať aj člen vlády, podľa neho sa tak výkonná moc "mieša" so súdnou. Oddelenie funkcií predsedu najvyššieho súdu a šéfa súdnej rady Gál kvituje, kreovanie súdnej rady však nepovažoval za vážnejší problém, zlyhávali konkrétni ľudia. "Nezlyhával systém, ale osoby. Osoby, ktoré do funkcií dovolil zvoliť Smer," povedal poslanec Mostu-Híd. Ústavnú novelu označil za "kampaňovú", podľa neho nerieši zásadné problémy v justícii. Smer-SD by sa podľa Gála mal zamerať na najväčšie problémy súdnictva - prieťahy v súdnych konaniach a nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí.