Stres v práci z používania digitálnych technológií pociťuje 63 % Slovákov

Úzkosťou trpí 20 % manažérov, ide pritom o najvyšší podiel spomedzi všetkých povolaní. Manažéri majú zároveň najvyššiu úroveň konfliktov medzi pracovným a súkromným životom. Stres na pracovisku sa nedotýka len riaditeľov a vrcholových manažérov či bežných zamestnancov bez rozdielu pozície. Upozornila na to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR.

Umelá inteligencia a digitalizácia výrazne ovplyvnili pracovný trh a tým aj prístup k riešeniu otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia zamestnancov. „Na jednej strane tieto technológie prinášajú pre zamestnancov veľké možnosti a potenciálny prínos v oblasti zlepšenia úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ako je zníženie námahy pri práci či ochrana pred nebezpečným pracovným prostredím, no na druhej strane predstavujú aj mnohé doteraz nepreskúmané riziká,“ uviedla generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Alena Zvarová Bašistová.

Počet chorôb z povolania rastie, pričom druhým najčastejším zdravotným problémom, ktorí postihuje európskych zamestnancov, sú stres, úzkosť a depresia. Novými stresovými faktormi je aj práca s technologickými a digitálnymi nástrojmi či umelou inteligenciou. Dlhodobo je však na základe údajov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci strašiakom dlhodobé sedenie v zamestnaní. Medzi ďalšie rizikové faktory na pracoviskách spojené s poškodeniami podporno-pohybovej sústavy vlani patrili opakované pohyby rúk alebo paží (63 %) a zdvíhanie alebo premiestňovanie osôb či ťažkých bremien (52 %).

„Ako pozitívny trend sa javí príprava na digitálne technológie vo firmách. Ľudí stresuje nová práca, no približne 42 % podnikov ponúka svojim zamestnancom aj odbornú prípravu v tejto oblasti, aby eliminovali stresový faktor. Podniky ďalej uvádzali ako riziká aj zvýšenú intenzitu práce, a to v 34 %, informačné preťaženie, celkovo 32 %, a stieranie hraníc medzi pracovným a súkromným životom, ktoré uviedlo 27 %,“ dodali odborári.

Stres na pracoviskách sa podľa nich stal v Európe epidémiou, pričom každoročne naň zomiera približne 10.000 ľudí. Psychosociálne riziká sú tak pre zamestnancov väčšou hrozbou ako fyzické nehody. Najpostihnutejšie stresovou krízou sú ženy, dosť silno na ne vplýva dlhý pracovný čas, neistota zamestnania či šikanovanie na pracovisku. Vyšší výskyt úmrtí súvisiacich so stresom je viditeľný najmä v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy.